Celková hmotnosť konštrukcie vtedy činila 27 000 t, takže počas dvadsaťdva mesačnej stavby sa montovalo v priemere 50 ton denne.
Po dohotovení trupu sa začalo osadzovanie kotolní a strojovní a potom jednotlivých palúb. Najväčší priestor spodnej časti podpalubia od štvrtej po desiatu vodotesnú priečku zaujímalo šesť oddelení, ktoré boli osadené 29 kotlami. Kotly dodávali paru pohonnému ústrojenstvu a ďalším energetickým zdrojom.
Pokiaľ ide o rozmiestnenie kotlov, kotolňa č. 1 mala 5 jednostranných kotlov, kotolňa č. 2 až 5 po 5 obojstranných kotloch a kotolňa č. 6 mala 4 obojstranné kotle. Spaliny tak potom boli vedené do prvých troch zo štyroch komínov eliptického prierezu. Ich širší priemer mal 7,46 m a užší 5,80 m. Do prvého komínu sa zvádzali spaliny z kotolní č. 5 a 6, do druhého z kotolní č. 4 a 3 a do tretieho z kotolní č. 2 a 1. Posledný, štvrtý komín slúžil k vetraniu turbínovej sekcie. Každý kotol mal v priemere 4,80 m, pričom obojstranné kotle boli dlhé 6,10 m a jednostranné 3,58 m. Kombinované pohonné zariadenie bolo zložené z dvoch piestových parných strojov po 11 190 kW a nízkotlakovej parnej turbíny o výkone 11 936 kW. Štvorvalcové piestové parné stroje, umiestnené za desiatou vodotesnou prepážkou, boli trojčinného expanzného typu a poháňali dve postranné štvorlisté vrtule o priemere 7,16 m. Pohyblivé časti týchto strojov boli vyvážené podľa systému Yarrow - Schlick - Tweedy. Vysokotlakový valec mal priemer 1371 mm, strednotlakový 2133 mm a každý nízkotlakový 2463 mm. Zdvih činili 1905 mm. K mazaniu ložísk slúžil tlakový, z ložísk vytekajúci olej, ktorý sa hneď čistil, chladil a potom znovu čerpal do nádrže. Podobným spôsobom obiehala chladiaca voda. Dutý hriadeľ s vŕtaním 300 mm mal priemer 685 mm a otáčal sa rýchlosťou 75 otáčok za minútu.
Za oddelením parných strojov bola umiestnená turbína, ktoré poháňala strednú štvorlistú vrtuľu o priemere 5,02 m. Rotor parnej turbíny bol zhotovený z liatej ocele a pri priemere 3650 mm bol dlhý 4000 mm. Dĺžka lopatiek sa pohybovala od 450 do 630 mm. Hmotnosť celej turbíny činila 410 t , z toho rotoru 130 t. hriadeľ turbíny bol opäť dutý o priemere vŕtania 250 mm a celkovom priemere 510 mm a otáčal sa rýchlosťou 165 otáčok za minútu.

Tento spôsob pohonu mal napomáhať lepšiemu manévrovaniu, lebo parné stroje sa javili ako výhodnejšie pre prípadný spätný chod. V takomto prípade sa mal zaručiť väčší výkon a tým i rýchlejšie zastavenie. V praxi to znamenalo, že sa turbína , ktorá nebola upravená pre reverzáciu, zastavila a para z parných strojov sa spúšťala priamo do kondenzátorov.