V hlavnom parnom potrubí, vedúcom z oddelenia parných strojov do turbínového oddelenia, tam bol umiestnený bezpečnostný ventil poháňaný elektromotorom, ktorý sa mal použiť v prípade poškodenia turbíny. Okrem toho bola loď vybavená ďalšími pomocnými strojmi, ako čerpadlami, ventilátormi či agregátmi na výrobu elektrickej energie. Na počiatku 20. storočia mali zaoceánske lode veľmi veľkú spotrebu elektrického prúdu a preto mali Olympic a Titanic vo svojich špeciálnych oddeleniach štyri dynamá, každé o kapacite 400 kW, dodávajúcich prúd o napätí 100V. Avšak boli ešte k dispozícii dve záložné dynamá po 30 kW. Na rozvodnú sieť bolo napojených celkovo 150 elektromotorov o výkonoch 750 W až 2500 W, žeriav, výťahy, dvanásť ventilátorov, navijaky, telefóny, prístrojové vybavenie, kuchyne a v neposlednom rade elektromagnetické uzatváranie vodotesných dverí v prepážkach komôr. Vlastný päťkilowatový zdroj mala bezdrôtová telegrafická Marconiho stanica, ktorej antény boli naťažené medzi predným a zadným stožiarom asi 10 m nad komínmi. Dva trojvalcové parné stroje tak slúžili k pohonu riadiaceho systému lodi a kormidla.

2.3.1 Paluby

1. Olympic s Titanicom mali celkom deväť oceľových palúb vzdialených medzi sebou 2,5 až 3,5 m. Najviac, 29 m nad kýlom, bola tzv. člnová paluba - boat deck dlhá 147 m. V jej prednej časti na nachádzal navigačný mostík, kormidelňa, mapovňa, kapitánske a dôstojnícke kajuty a stanovištia telegrafistov. Potom nasledoval rozmerný vstupný vestibul s veľkolepým zdobeným schodišťom 1. triedy a po pravej strane druhého komínu telocvičňa o rozmeroch 14 x 5,25 m, mostík s kompasom, vetracia kupola a strojovňa výťahu. Pod člnovou palubou sa nachádzala vychádzková paluba (promenade deck), pretože v lodi Olympic nebola táto promenáda dostatočne chránená proti nepriazni počasia bola na lodi Titanic táto paluba chránená veľkými posuvnými oknami. Podobne ako člnová paluba začínala vo vzdialenosti 59 m od priečky a jej priestory pod navigačným mostíkom zaplňovali kabíny a apartmány, za nimi nasledovala 12 m dlhá a 12 m široká čitárňa v štýle Ľudovíta XV. a malý salónik. Pokračovali ďalšie kabíny a fajčiarsky salónik o rozmeroch 20 x 12 m. Po obidvoch bokoch sa tiahli zastrešené promenády.
Tretia paluba, tzv. bridge deck, merala 165 m a začínala vo vzdialenosti 56 m od priečky. Predchádzala jej 38 m dlhá příďová nadstavba, prerušená medzinadstavbovým priestorom. Podobne to vyzeralo i vzadu, kde po druhom medzinadstavbovom priestore nasledovala 32 m dlhá zadná nadstavba. 20. Na prednej nadstavbe bola umiestnená záložná kotva (dve zostávajúce kotvy boli na jej bokoch), kotvový žeriav, kotvový vrátok a svetlík nákladovej šachty.