Kultúrna ustanovizeň, pôvodne celonárodný kultúrny celok. Nadväzovala na demokratické tradície slovenského národného hnutiam a činnosť spolku Tatrín. Vznikla 4. 8. 1863 v Martine, kde má doteraz sídlo. Prvý predseda bol biskup Štefan Moyzes. Podpredseda evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Financie získavala z vlastnej vydavateľskej činnosti, darov inteligencie a menej majetných Slovákov. Matica slovenská bola prvá slovenská inštitúcia, na ktorej sa systematickejšie pestovali vlastivedné vedy, zakladalo sa múzejníctvo a archívnictvo, podnecovala sa literárna tvorba. Usilovala sa zlepšiť postavenie a hospodársku prosperitu robotných vrstiev. Spolupracovala so spolkami iných národov. Maďarským politickým kruhom prekážalo to, že počas jej pôsobenia vzrástli slovenské kultúrne aktivity a národné uvedomenie slovenskej verejnosti. A preto ju stále napádali až sa im ju roku 1875 podarilo zakázať. Za Uhorska sa jej činnosť neobnovila. Jej majetok pripadol spolkom, ktoré presadzovali maďarizačné úsilia. Činnosť obnovila až po vzniku Československa 5. augusta 1919. Jej funkcionármi boli predstavitelia slovenského národného života: J. Cincík, M. Dula, M. Bláho, J. C. Hronský, F. Hrušovský, P. O. Hviezdoslav, Š. Krčméry, J. Országh, J. Škultéty a iní. Hlásila sa k demokratickému odkazu prvej Matice slovenskej. Jej členská základňa bola veľká, po dedinách a mestách pracovali početné miestne odbory, ktoré zohrali pozitívnu úlohu pri kultivácii života. Vrstvy Slovákov mohli slobodne diskutovať o dejinách, kultúre, jazyku. Matica slovenská organizovala i vedecký život na Slovensku. Združovala vedeckých pracovníkov, pracovníkov prírodných a technických vied. Popri Univerzite Komenského bola jedinou vedeckou ustanovizňou na Slovensku. Pritom viedli tvrdý zápas s hlásateľmi česko – slovanskej národnej jednoty i so snahami približovať slovenčinu češtine. Výskumnou prácou podopierali koncepciu národnej svojbytnosti Slovákov. Matica slovenská zachovávala humánne tradície aj počas vojny. Väčšina funkcionárov považovala vytvorenie vlastnej štátnosti za prirodzený jav, mala výhrady voči jemu režimu a odmietala fašizmus. Po vojne mala 100 000 členov. Obnovila styky so Slovákmi v zahraničí, na juhu obnovovala knižnice. Vydávala vedecké zborníky a 16 osvetových časopisov. Rok 1948 zasiahol ostro proti odborom Matice slovenskej. Stalinský režim zakázal spolkovú činnosť a jej nadšencov prenasledoval. Kolektívy sa premiestnili do novoutvorenej Slovenskej akadémie vied.