Anglický kráľ Ján Bezzemok, porazený Filipom II. Augustom, bol donútený prijať ochranu pápeža Inocenta III. a navyše musel čeliť vzbure šľachty, ktorá si od neho vynútila r. 1215 Veľlú listinu slobôd (Magna Charta). Tento slávny ústavný dokument vytvoril základy zvrchovanosti anglického parlamentu v daňovej oblasti a potvrdil, že slobodný človek nesmie byť väznený bez predchádzajúceho súdneho vyšetrovania a súdiť ho môžu len stavovský seberovní podľa zákonov krajiny. História vytvárania národných štátov v 14.stor. v západnej Európe bola v tomto období poznačená vzťahmi madzi Anglickom a Francúzskom, ktorých politický a ekonomický život bol ovplyvnený storočnou vojnou (1337-1453). V tomto prvom celoeurópskom konflikte sa striedali krátke bitky s dlhými prímeriami.Príčinou konfliktu bol čisto feudálny problém. anglickí králi,potomkovia Viliama Dobyvateľa, zostávali na svojich normanských lénach vazalmi francuzskeho kráľa.angličania sa snažili zrušiť vazaľský sľub vernosti francúzskemu kráľovi.Francúzsky kráľ však obsadil Guyenne a rozpútal tak vojnový konflikt.Hrdinský čin Jany z Arku vrátil nasledovníkovi trónu a armáde sebadôveru. Koniec občianskej vojny umožnil Karolovi VII. obnoviť armádu, ktorej sa v rokch 1429-1453 podarilo vyhnať Angličanov. Storočná vojna veľmi oslabila Anglicko. V roku 1455 vypukla vojna dvoch ruží, ktoraá trvala takmer 30 rokov. O trón v nej bojovali dva rody: Yorkovci a Lancasterovci. Henrich VII. Tudor využil oslabenie počas vojny a upevnil si kráĺovskú moc.