Dejiny Anglicka do nástupu Tudorovcov

V 5. až v 7.stor. väčšiu časť britských ostrovov ovládli germánske kmene Sasov,Jutov a Anglov. Na prelome 6.a7.stor. tu vniklo 7 včasnostredovekých štátov.Boli to kráľovstvá Kent, Wessex, Sussex, Východné Anglicko, Mercia a Northumbria.
Saský kráľ Alfréd Veľký(871-899),víťaz nad Dánmi založil Wessexské kráľovstvo. Potom Anglicko za vlády Aethelstana(924-941) zaviedlo jednotný správny a zákonodarný systém a mohlo zasahovať do života kontinentálnej Európy.No Dáni zvrátili tento vývoj a donútili Anglosasov platiť výkupné. Nový vpád Dánov (Normanov) vedený Knutom Veľkým (1014-1035)viedol k podmaneniu Anglicka. Po viacerých sporoch sa Knut usídlil v Londýne a vyhlásil sa za kráľa a obrátil sa na kresťanskú vieru. Tento veľký dobyvateľ zjednotil Nórsko, Dánsko a Anglicko. Jeho štát sa rozprestieral od Baltu po pobrežie Grónska. Knut vládol dosť umiernene. Keď vypukli nezhody medzi jeho nástupcami ,ľud si zvolil anglosaského panovníka.
Za kráľa vyhlásili Eduarda vyznávača(1042-1066).Jeho moc však kontrolovali feudálni páni.Eduard napriek tomu rozdelil kráľostvo na grófstva, ktorých predstavitelia- biskupi,,šľachtici alebo zástupcovia kráľa-predsedali súdom. miestny snem rokoval dva razy do roka o všetkých veciach grófstva. Keď Eduard zomrel bez potomka, vznikli spory, ktoré zobrazuje tapiséria z Bayeux, nazvaná po kráľovnej Matilde. Päťdesiatosom vyšívaných výjavov s latinskými textami opisuje dobytie Anglicka normanským vojvodom Viliamom od saského kniežaťa Harolda, ktorý získal korunu.V bitke pri Hastingse(október 1066) Harold padol a víťaz sa stal anglickým kráľom pod menom Viliam I. Dobyvateľ. Nezrušil snemy založené Eduardom: stali sa základom politických útvarov, ktoré spravovali krajinu o tri storočia neskôr. Viliam podporoval anglickú cirkev a zreorganizoval ju s pomocou učenca Lanfranca, rehoľníka, ktorý prišiel z Normandie a ktorého vymenoval za canterburského arcibiskupa. Viliam odmieto podriadiť sa pápežovi a platiť mu poplatky. Postavil sa proti zásahu pápežových vyslancov do vecí anglickej cirkvi.no vzájomná pomoc postupne zblížila rímsku cirkev a anglickú korunu. Zároveňsa zakladali kláštory s východným zameraním a knižnice, kde sa zhromažďovali grécke a latinské spisy.
V prvých desaťročiach 13.stor. sa radikálne zmenil politický rámec Európy. Po slávnej bitke pri Bouvines (1224) angličania stratili takmer všetky svoje dŕžavy na francúzskej pôde a ostala im iba bordeauxska. Tento neúspech sa odrazil aj na vnútorných pomeroch Anglicka.

Anglický kráľ Ján Bezzemok, porazený Filipom II. Augustom, bol donútený prijať ochranu pápeža Inocenta III. a navyše musel čeliť vzbure šľachty, ktorá si od neho vynútila r. 1215 Veľlú listinu slobôd (Magna Charta). Tento slávny ústavný dokument vytvoril základy zvrchovanosti anglického parlamentu v daňovej oblasti a potvrdil, že slobodný človek nesmie byť väznený bez predchádzajúceho súdneho vyšetrovania a súdiť ho môžu len stavovský seberovní podľa zákonov krajiny. História vytvárania národných štátov v 14.stor. v západnej Európe bola v tomto období poznačená vzťahmi madzi Anglickom a Francúzskom, ktorých politický a ekonomický život bol ovplyvnený storočnou vojnou (1337-1453). V tomto prvom celoeurópskom konflikte sa striedali krátke bitky s dlhými prímeriami.Príčinou konfliktu bol čisto feudálny problém. anglickí králi,potomkovia Viliama Dobyvateľa, zostávali na svojich normanských lénach vazalmi francuzskeho kráľa.angličania sa snažili zrušiť vazaľský sľub vernosti francúzskemu kráľovi.Francúzsky kráľ však obsadil Guyenne a rozpútal tak vojnový konflikt.Hrdinský čin Jany z Arku vrátil nasledovníkovi trónu a armáde sebadôveru. Koniec občianskej vojny umožnil Karolovi VII. obnoviť armádu, ktorej sa v rokch 1429-1453 podarilo vyhnať Angličanov. Storočná vojna veľmi oslabila Anglicko. V roku 1455 vypukla vojna dvoch ruží, ktoraá trvala takmer 30 rokov. O trón v nej bojovali dva rody: Yorkovci a Lancasterovci. Henrich VII. Tudor využil oslabenie počas vojny a upevnil si kráĺovskú moc.