Počiatok reformácie na Liptove
Keď Dr. Martin Luther pribil 95 výpovedí na dvere chrámu vo Wittenbergu dňa 31. októbra 1517, začalo sa reformačné hnutie rýchlo šíriť i k nám.
U nás bola známa už predtým česká reformácia, ktorá sa šírila husitskými vojskami. V 15. st. pod vodcovstvom Jána Jiskru z Brandýsa sa u nás pričinením vzdelaných obyvateľov banských miest zo Spiša, ktorí mali styky s rodnou nemeckou zemou, šírili reformačné myšlienky.
K ním sa skoro pripojili aj mnohí kňazi, tiež aj kráľovský dvor, hlavne kráľovná Mária Habsburská, manželka kráľa Ľudovíta II. Kráľovná už pred moháčskou pohromou v r. 1526, v ktorej zahynul jej manžel, chránila kňazov evanjelického zmýšľania.
Luther jej poslal do nemčiny preložené 4 žalmy. S jej nábožnou piesňou (Zp. 602) sa stretáme : "Mám-li predce kríž svúj míti, svetu býti v nevážnosti pro Krista, však že plynou mé těžkosti, z Tvé milosti, múj Bože , jest věc jistá. Tys vždy pri nás a jen na čas skrývaš tvár svou, dávaš Slovu prúchod, zhubíš zlé do čista."
V Liptove takým význačným reformátorom bol Ondrej Jakobei a Stanislav Mokassinus.
To, že sa reformácia dostala rýchle do našej vlasti, vidíme i z listov z roku 1521, keď istý nemecký opát posiela štiavnickému farárovi niekoľko Lutherových spisov.
V tomto roku ostrihomský biskup Szakmáry vydal rozkaz, aby sa vo všetkých chrámoch kázalo proti evanjelikom. To znamená, že evanjelici už tu boli a ich počet rýchlo narastal.
V r. 1523 bol vydaný rozkaz s klauzulou, že všetkých "luteránov" treba pozbaviť majetku i života. Ich ochrancov treba nemilosrdne trestať. Podobný zákon bol vydaný aj na sneme v Rákoši v r.1525, a to s tým poriadkom, že kedykoľvek chytia evanjelikov, treba ich upáliť.
Ako obeť týchto zákonov padlo len veľmi málo ľudí, lebo do Uhorska sa valili turecké hordy, ktoré zvíťazili pri Moháči v r.1526. Po porážke, keď bola krajina rozdelená na dve časti, jedna pripadla Turkom a druhá Habsburgovcom. Nepriatelia Reformácie sa neodvážili siahať na život evanjelikov. Ich počet stále rástol zvlášť na Liptove.
Podľa historických záznamov aj tam, kde bolo veľa evanjelikov, do ich držby prešli aj kostoly. Tak bolo v Ružomberku aj v Mikuláši. Kto bol v našom predtolerančnom zbore kňazom, to sme sa dozvedeli zo Schulekových "Memorabilií".
V Mikuláši sa začína kňazom Jánom Malýkom, ktorý pôsobil v zbore v r. 1581. Po ňom nasledoval Imrich Aegid Kokavinus, senior, ktorý zomrel v r.1602.