V 3. storočí p. n. l. si vybral grécky básnik Antipater sedem stavieb (číslo sedem sa považovalo za mystické), ktoré označil za najväčšie divy sveta.

PYRAMÍDY
Boli stavané za starej ríše. Prvou bola Džóserova stupňovitá pyramída pri Sakkáre. Tri najznámejšie: Chufevova, Rachefova a Menkaurova sa nachádzajú južne od Káhiry, na výbežkoch púšte 7 km západne od Gízy. Pyramídy svojim tvarom pripomínajú ihlany. Skladá sa z troch častí: Z vlastnej pyramídy, čiže z kamennej hrobky chrániacej sarkofág so zosnulým; z chrámu na úpätí hory, čo bol príbytok dvojníka a z chrámu pre kult zbožšteného faraóna, ktorý bol zvyčajne od pyramídy vzdialený smerom k rieke a k pyramíde od neho viedla monumentálna cesta (tzv. dromos). Stavba trvala asi 20 rokov a pracovalo na nej 100 000 ľudí, ktorí sa striedali každé 3 mesiace. Najvyššou hrobkou faraóna je Chufevova pyramída, ktorý ju dal stavať hneď po smrti svojho otca Snofrua. Na jej výstavbu použili viac ako 2 000000 vápencových kvádrov, ktoré vylamovali v kameňolome na východnom brehu Nílu. V strede sa nachádza rozvetvený systém chodieb, ktorý vedie cez veľkú galériu k 10,5 m dlhej, 5,3 m širokej a 5,8 m vysokej kráľovskej komore. Celá je vyložená žulou, bez ozdôb. Tu stojí veľký žulový sarkofág, vrchnák chýba. Sarkofág museli umiestniť ešte kým pyramídu stavali, pretože k nemu nevedie nijaká chodba. Teraz má táto pyramída už len 137 m z pôvodných 147.

SEMIRAMIDINE VISUTÉ ZÁHRADY
Nachádzali sa v Mezopotámii v meste Babylon. Z ruín ich vykopal Robert Koldewey (na žiadosť berlínskej Nemeckej spoločnosti) v severovýchodnom rohu palácového komplexu. Dal ich postaviť kráľ Nabukadnesar pre svoju manželku, perzskú princeznú okolo roku 600 p. n. l., aby jej pripomínali zalesnené hory jej vlasti. Základ tvorilo 12 rovnakých úzkych komôr, ktoré boli na rozdiel od ostatných stavieb v Babylone postavené z opracovaného kameňa. Komory boli zoradené po oboch stranách strednej chodby, povaly nad komorami boli z pálených tehál. Múry a piliere mali hrúbku 7 metrov. Nad pivničnými klenbami sa pravdepodobne nachádzala hlavná terasovitá stavba. Každá terasa bola o 5 m vyššie ako predchádzajúca. Dláždili ju 5,45 m dlhé a 1,35 m široké kamenné platne. Niektoré platne sa ešte zaliali asfaltom premiešaným s tŕstím, na dosky uložili dvojitú vrstvu pálených tehál a medzery vyplnili sadrou. Na tehlách bola vrstva olova, ktorá izolovala od vlhka. A na nej bola 3 metrová vrstva zeme.