Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sedem divov sveta
Dátum pridania: | 14.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | vln | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 249 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 7m 20s |
Pomalé čítanie: | 11m 0s |
Na vonkajšom okraji každej terasy rástli popínavé rastliny, ktoré prevísali nadol a spájali sa s dolnými terasami. Terasy spájali široké schodiská a voda na závlahu stromov a ostatných rastlín sa dovádzala čerpacími zariadeniami. DIOVA SOCHA V OLYMPII
Postupom času sa stala Olympia najväčšou svätyňou Diovho kultu. Gréci vyzbierali peniaze na chrám tomuto bohu. Najdôležitejšou časťou chrámu bola cella – kultové miesto so sochou boha Dia, ktorú vytvoril sochár Feidias. Feidias bol Aténčan a vytvoril aj známu sochu Pallas Atény. Jeho socha bola vysoká 12 m. Zeus sedel na tróne s vysokým operadlom z cédrového dreva. V ľavej ruke držal žezlo s posvätným orlom. Na jeho pravej dlani stála okrídlená socha bohyne víťazstva – Niké veľkosti urasteného muža. Diovu hlavu zdobil veniec z olivových vetvičiek a jeho nohy boli na stolci, ktorý niesli levy. Nápis na stolci hovoril: „Vyhotovil ma Feidias, syn Charmidov z Atén.“ Oči boha boli pravdepodobne drahokamy, vlasy, odev a sandále z tepaného zlata a jeho telo pokrývali slonovinové panely. V 2. storočí n. l. sa socha poškodila pri zemetrasení, potom ju rozbili a rozkradli vandali alebo ako tvrdia iní, dopravili do Konstantinopolu a neskôr ju zničil požiar.
ARTEMIDIN CHRÁM
Nachádzal sa v Efeze, čo je dnešné Turecko. V 6. storočí p. n. l. dal kráľ Kroisos postaviť chrám bohyni plodnosti, Artemis. Aby chrám odolal zemetraseniam, vybudovali ho na močaristej pôde. Najprv vykopali jamu, do ktorej zatĺkli nosné trámy z opálených dubových kmeňov. Tie držali základ zo skál, ktorými jamu vyplnili. Chrám vybudovali 51 m široký 105 m dlhý. Priečelie podopieralo 127 stĺpov z mramoru 18 m vysokých. Strop a krov boli z cédrového dreva, vysoké krídlové dvere do celly z lešteného cyprusového dreva, zdobené zlatom a farebnými freskami. V celle bola vyše 2 m vysoká socha Artemidy vykladaná striebrom a zlatom. Tento chrám však bol vypálený Herostratom. Mesto poverilo výstavbou nového Artemisionu Cheirokratesa, ten ho postavil väčší a už z kameňa. V roku 263 ho Góti vyplienili a chrám upadal. Ruiny tejto svätyne objavil anglický archeológ John Turtle Wood. MAUZÓLEUM V HALIKARNASSE
Bolo postavené po roku 352 p. n. l. asi 100 km od Efezu v tureckom meste Bodrum, ktoré sa volalo Halikarnass. Túto hrobku dal vystaviť Mausolos na svoju pamiatku. Bol jedným z perzských kráľov a vládol v Kárii. Keďže mal rád antiku požiadal gréckych umelcov, aby sa zapojili do súťaže o najkrajší návrh náhrobku. Súťaž vyhrali Satyros a Pyteos. Ich návrh bol takýto: Na 33 krát 39 m päťstupňovej základni sa dvíhal hranol 27 m dlhý a 33m široký.
Zdroje: kniha Sedem divov sveta od Hansa Reichardta
Podobné referáty
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9528 | 11575 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9586 | 824 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9473 | 1915 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9115 | 1370 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9141 | 1613 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9237 | 1453 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9509 | 9108 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9336 | 1217 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9621 | 1365 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9688 | 1970 slov |