Etymológia
Prvé spoľahlivé historické správy o Praslovanoch prinášajú na konci 1. a začiatkom 2. storočia n.l. antickí autori Plínius, Tacitus a Klaudius Ptolemajos. Poznajú ich pod menom Venéti, ktoré v podobe Wenden alebo Winden nemecké obyvateľstvo používalo na označenie slovanských susedov. Nie je vylúčené, že aj o dve storočia mladší názov východoslovanských Antov (pôvodne možno „Vantov“) je len východo gótskym variantov starého výrazu, ktorý používame dokonca aj na označenie „venétskej“ epochy praslovanského vývoja. Avšak nevie sa s určitosťou, či sa Venétmi nazývali aj samotní Slovania, možno v názve zanechal stopu bližšie neznáme indoeurópske etnikum, ktoré podľahlo slovanskej asimilácii. Každopádne, pomenovanie Slovania vzniklo zo slova Sláva, a nie zo slova slavicus (otrok), ako sa mnohí domnievajú. Pôvod a osídlenie Slovenska
Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepru. Už koncom 4. storočia časť Slovanov spolu s Gótmi prekročili dolný Dunaj a zastavili sa na hraniciach Byzantskej ríše. V tom čase prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko (prelom 4.-5. storočia). Juh a západ Slovenska osídlili skupiny z východu a juhovýchodu cez maďarskú nížinu. Prenikli do nej cez Karpatské prieniky povodím Tisy. Priamo zo severu cez Karpaty prišli Slovania ktorí osídlili sever Slovenska a prišli skôr ako ostatné skupiny. V polovici 6. storočia vtrhli do podunajskej nížiny Avari, ktorých Slovania nazývali Obrami. Avari využívali Slovanov ako vojenskú silu a nazývali ich belfuci, pretože sa stavali do dvojitých šíkov. Súčasníci opisovali Slovanov ako láskavých a priateľských cudzincov, ale zároveň slobodných a hrdých, nik ich neprinútil aby otročili, alebo boli poddaní..

Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov
Základnými spoločenskými jednotkami boli rody a kmene. Rodiny boli monogamné, iba náčelníci mohli mať štyri ženy. Avšak nevládol jeden človek, už vtedy tu panovali isté demokratické pomery.Verili v posmrtný život a rôzne božstvá. Chovali ošípané, ovce, kozy, dobytok a kone. Živili sa aj lovom divej zvery, rýb a brtníctvom (lesné včelárstvo). Mali dvojpoľný systém obrábania pôdy (Na polovici poľa hospodárili, druhú nechali ležať úhorom. Druhý rok hospodárili na druhej polovici a prvú nechali tak. A dookola...). Po domácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň a kosť. Prvky špecializácie badať v kovolejárstve, kováčstve a hutníctve.