Etymológia
Prvé spoľahlivé historické správy o Praslovanoch prinášajú na konci 1. a začiatkom 2. storočia n.l. antickí autori Plínius, Tacitus a Klaudius Ptolemajos. Poznajú ich pod menom Venéti, ktoré v podobe Wenden alebo Winden nemecké obyvateľstvo používalo na označenie slovanských susedov. Nie je vylúčené, že aj o dve storočia mladší názov východoslovanských Antov (pôvodne možno „Vantov“) je len východo gótskym variantov starého výrazu, ktorý používame dokonca aj na označenie „venétskej“ epochy praslovanského vývoja. Avšak nevie sa s určitosťou, či sa Venétmi nazývali aj samotní Slovania, možno v názve zanechal stopu bližšie neznáme indoeurópske etnikum, ktoré podľahlo slovanskej asimilácii. Každopádne, pomenovanie Slovania vzniklo zo slova Sláva, a nie zo slova slavicus (otrok), ako sa mnohí domnievajú. Pôvod a osídlenie Slovenska
Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepru. Už koncom 4. storočia časť Slovanov spolu s Gótmi prekročili dolný Dunaj a zastavili sa na hraniciach Byzantskej ríše. V tom čase prvé vlny Slovanov zasiahli východné Slovensko (prelom 4.-5. storočia). Juh a západ Slovenska osídlili skupiny z východu a juhovýchodu cez maďarskú nížinu. Prenikli do nej cez Karpatské prieniky povodím Tisy. Priamo zo severu cez Karpaty prišli Slovania ktorí osídlili sever Slovenska a prišli skôr ako ostatné skupiny. V polovici 6. storočia vtrhli do podunajskej nížiny Avari, ktorých Slovania nazývali Obrami. Avari využívali Slovanov ako vojenskú silu a nazývali ich belfuci, pretože sa stavali do dvojitých šíkov. Súčasníci opisovali Slovanov ako láskavých a priateľských cudzincov, ale zároveň slobodných a hrdých, nik ich neprinútil aby otročili, alebo boli poddaní..

Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov
Základnými spoločenskými jednotkami boli rody a kmene. Rodiny boli monogamné, iba náčelníci mohli mať štyri ženy. Avšak nevládol jeden človek, už vtedy tu panovali isté demokratické pomery.Verili v posmrtný život a rôzne božstvá. Chovali ošípané, ovce, kozy, dobytok a kone. Živili sa aj lovom divej zvery, rýb a brtníctvom (lesné včelárstvo). Mali dvojpoľný systém obrábania pôdy (Na polovici poľa hospodárili, druhú nechali ležať úhorom. Druhý rok hospodárili na druhej polovici a prvú nechali tak. A dookola...). Po domácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň a kosť. Prvky špecializácie badať v kovolejárstve, kováčstve a hutníctve.

Ručne vypracovávali keramiku, ktorú starostlivo vypracovávali. Neskôr ju začínajú zdobiť vlnovkami, nazýva sa Pražský tip, keďže bola objavená v Prahe. Prvý raz bola rozšírená do Ukrajiny, južného Poľska, dolného Rakúska, na juhovýchodnú Moravu a západné Slovensko.

Armáda
Starí Slovania mali zrejme vojsko dvojakého druhu: jednak všeobecnú domobranu jednotlivých kmeňov, ktoré sa mohli zoskupovať do vojska celého kmeňového zväzu, jednak bojovnícku družinu vojenských náčelníkov, ktorá vystupovala väčšinou ako jazdectvo. V dobách najväčšieho ohrozenia bojovali aj ženy.
Výzbroj slovanských bojovníkov sa skladala z dvoch - troch vrhacích kopijí, zo sekery, z luku (šípy boli často napustené jedom), zo štítu, mlatu, nožov a podobne. Jazdcov charakterizovala ťažká kopija a meč. Výzbroj a výstroj neboli a tak isto ani nemohli byť jednoliate, pretože ich tvorili zbrane domácky vyrobené, ukoristené, kúpené či vymené. Mauríkios zaznamenáva, že Slovania radi používali náhle prepady, rôzne úskoky a bojovú lesť. Taktiku rýchlych prepadov striedajú s ústupom do lesov, dávali prednosť boju v úzkych priestoroch, pretože im vyhovoval boj z blízka. Nepriateľa často prepadávali spoza brál a prírodných skrýš. Na obranu stavali valy a robili záseky. Vedeli majstrovsky prekonávať rieky a vynikajúco znášali pobyt vo vode. Starí Slovania bojovali efektívne a účinne, k čomu prispeli aj skúsenosti z avarskej techniky, keďže slovanská pechota sa niekedy povinne zúčastňovala aj na avarských výbojoch, kedy ju stavali pred avarské jazdectvo. (Máme údaje, že vodca Avarov dal vyzbrojiť Slovanov na výpravu do Trácie.)

Samo
O vojenskom umení Slovanov sa presvedčili nielen Avari, ale aj susedné franské kmene. Niekedy v rokoch 622 – 623 vypuklo veľké povstanie proti avarskej nadvláde. V nasledujúcom roku sa k povstaniu pridal kupec Samo, ktorí sa so svojou dobre vyzbrojenou karavánou pridal na stranu Slovanov. Slovania kládli odpor aj zosilneným avarským jednotkám a darilo sa im aj zvíťaziť. Samo, pre svoju udatnosť a vodcovské schopnosti bol zvolený za panovníka a tým sa položil základ k vytvoreniu prvého doloženého štátneho útvaru v našich dejinách – Samovej ríše. (Mnohí Sama považujú za franka, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou bol Slovan, keďže sa k nim aj pridal. Samo však obchodoval najmä s franskými krajinami, z čoho dostal pomenovanie franský kupec!!!) O rozlohe Samovej ríše sa vedú spory, no najpravdepodobnejšie mala centrum na území južnej Moravy a juhozápadného Slovenska.

Samo dobre ovládal zbraň, mal mimoriadne vojenské a organizačné schopnosti. Keď došlo ku konfliktu s Frankami, postavil sa aj proti Dagobertovi (fran. Kráľovi). Podarilo sa mu zjednotiť stredo európskych Slovanov a zamedziť prieniku Frankov na východ. Preto Dagobert vtiahol na územie Slovanov s tromi prúdmi vojsk, avšak Samo ich rozprášil v trojdňovej bitke pri hradisku Vogatisburg. Po tomto víťazstve Samo vtrhol do Franskej ríše, do Durénska. Pridali sa k nemu aj vzdialené české kmene a lužickí Srbi pod vedením svojho vládcu Dervana. Samo vládol ako nezávislí vládca do roku 658. Podľa Fredgarovej kroniky Samo vládol celých 35 rokov, mal 12 žien, 22 synov a 12 dcér.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk