Ľud, ktorý si ctí pravého Boha, je ponížený… Ozbrojte sa Božou horlivosťou, milovaní bratia, opášte si meče, vyzbrojte sa, buďte synmi Mocného!… My však skrze milosrdenstvo Božie a podporou svätých apoštolov Petra a Pavla odpustíme tresty všetkým veriacim, ktorí sa chopia zbrane proti pohanom a podrobia sa ťarche pútnického ťaženia… A ten, kto tam v pravom pokání padne, môže pevne veriť, že sa mu odpustia jeho hriechy a bude mať účasť na ovocí večného života.“
Pápež zožal obrovský aplaus. Tisíce poslucháčov nadšene volali: „Boh si to želá!“ Okamžite vystúpili poprední predstavitelia šľachticov a rytierov a prisľúbili svoju účasť. Nadšenci si poprišívali na plášte kríže z červenej látky a prevzali na seba svätú povinnosť zúčastniť sa križiackej výpravy. „Chudobných pochytil taký ohnivý zápal, že žiadneho z nich nezadržala myšlienka na svoje skromné príjmy, alebo úvaha o tom, či sa môže zriecť svojho domu, viníc alebo polí.“

Pútnické ťaženie
Okrem pápeža sa o nadšenie za oslobodenie Svätej Zeme pričinil aj Peter z Amiensu nazývaný Pustovník, ktorý žil v Palestíne, no pred Turkami musel utiecť do Európy. Ako potulný kazateľ chodil po severnom Francúzsku odetý do hrubej mníšskej kutne a rozprával o zverstvách, ktoré sa páchali na kresťanských pútnikoch. So zástupom okolo 12 000 mužov vyrazil v apríli 1096 smerom na východ, hoci oficiálny pápežov termín na začiatok križiackej výpravy bol stanovený na 15. augusta.
Križiaci si vytvorili vlastné zákony. Plienenie a násilie ich sprevádzalo po celej ceste. Na svojej púti sa v r. 1096 dostali aj do okolia Nitry. Jej obyvatelia sa im postavili na odpor, lebo chceli páchať násilie na židoch. Utrpeli ťažkú porážku. Petrovi Pustovníkovi sa nepodarilo výbuchy vášní svojich stúpencov krotiť. Keď nastali problémy kvôli nedostatku potravín, francúzski dobrovoľníci sa na vlastnú päsť vydali rabovať dediny južného Uhorska. Boli však rozohnaní uhorskými posádkami. Do Konštantínopolu dorazila iba malá časť výpravy, kde sa spojili s hlavnou časťou križiackeho vojska.

Trpké opojenie z víťazstva
Vytúžený Jeruzalem uvideli križiaci 7. júna 1099. Podľa istej vízie bol pád mesta prisľúbený do deviatich dní, ak budú bojovníci držať pôst a prejdú okolo mesta v slávnostnej procesii. Tá sa uskutočnila 8. júna. O päť dní sa začal útok a 15. júla križiaci dobyli hradby. Keď už boli v meste, ich opojenie z víťazstva po mnohých útrapách nepoznalo hraníc. Žiaľ, aj v spôsoboch, ktoré nie sú kresťanské. „Keď konečne porazili pohanov, chytili v chráme veľký počet mužov a žien a zabili ich, alebo nechali žiť, ako sa im to hodilo. Čoskoro prešli križiaci celé mesto a pobrali zlato, striebro, kone a mulice. Plienili domy, ktoré boli preplnené bohatstvom.