Napríklad štvrtá výprava, ktorú zneužili Benátčania na vlastné záujmy a proti vôli pápeža, zamierila na Konštantínopol. Križiaci 13. apríla 1204 mesto dobyli, vyplienili a zriadili tam tzv. Latinské cisárstvo, ktoré trvalo do r. 1261. Toto len prilialo olej do ohňa a prehĺbilo trhlinu medzi Východom a Západom. Rovnako tragickou bola aj krížová výprava detí, ktorá sa uskutočnila na základe myšlienky, že Boh dožičí víťazstvo prostredníctvom detí. Okolo 40 000 detí opustilo domovy s dôverou v Božiu ochranu žiadne však nedošlo do Svätej Zeme. Mnoho ich zomrelo od vyčerpania, iné boli predané do otroctva a ďalšie sa utopili v mori. Len malá časť sa vrátila domov…
Kronikári piatej križiackej výpravy spomínajú aj Františka z Assisi, ktorý sám osobne navštívil sultána a jeho spoločníci sa dostali k sultánovi do Maroka, kde piati zomreli mučeníckou smrťou. Svätý František dosiahol bez zbrane to, čo nedosiahli križiaci zbraňami. Po ich odchode zo Svätej Zeme, františkáni mohli zostať na posvätných miestach a dodnes tam vydávajú kresťanské svedectvo.