Rozdelenie sveta
V tomto období sa svet rozdelil na tri celky, ktoré boli odlišné predovšetkým vierou: Islamský východ, Byzancia a Kresťanský západ.
Islamský východ tvorili arabi, ktorý boli ochotný šíriť vieru v Mohameda i mečom. Islam bol rozšírený na arabskom polostrove, v Egypte, Sýrii, Španielsku a Portugalsku, Perzii a niektorých častiech Ázie. Všetky tieto krajiny tvorili celok – Arabský kalifát. V 10. st. Prijali kalifát aj Turci. Spolu tak vytvorili ohromný, nedobytný celok. Turci ako susedia Byzntskej ríše s ňou mali rôzne konflikty až nakoniec v r. 1071 Byzantská ríša utrpela porážku.
Byzantská ríša sa rozprestierala na území Balkánskeho polostrova, Grécka, Kréty a Cypru. Za čias kráľa Bazialea II. Byzantínci napádajú Bulharsko (v týchto bojoch sa vyznamenal rytier Belisarius Bulharobijca). Bazantský ríša sa rozmáhala aj vďaka obchodu. Hlavné mesto Konštantínopol bolo hlavnou obchodnou križovatkou. Vďaka nevýhodnej polohe (voči moslimskému svetu) mal cisár Alexios I. vážny dôvod k obavám.
Na západ po ochabnutí migrácie nastal poľnohospodársky rozkvet. Prevládalo tu naturálne hospodárstvo, využívalo as najmä drevo (kameňom sa šetrilo). Západ obchodoval najmä s Byzanciou odkiaľ sa privážal vzácny tovar, prepychové látky. Moc držali feudály a naopak upadal vplyv centrálneho panovníka). Na západe sa vytvorila vrstva rytierov, ktorí predstavovali vysoko profesionálnych vojakov.
Príčiny 1. križiackej výpravy
Palestína a Jeruzalem držali už dlhší čas v rukách moslimovia. Vďaka Karolovi Veľkému bol sprístupnený pútnikom a veriacim. Situácia sa však onedlho zmenila. Kalif Al-Hákim označi kesťanov za nepriateľov a zamedzil im prístup ku Kristovmu hrobu.
Medzi tým sa neustále odohrávali výboje Turkov do Byzancie. Keď prišla z Byznacie alarmujúca správa, katolícky svet videl možnosť pomôcť Byzancii a zároveň podrobiť si jej cirkev (a zaručiť si tak pápežskú svetovládu).
Na západe bola rozšírená kriminalita a takouto výpravou by sa podstatne znížila (keďže väčšinu „lúpežníkov“ žijúcich v chudobe hnala túžba po blahobyte).
1. križiacka výprava (1096 – 1099)
Pápež Urban II. Vyhlásil križiacku výpravu proti neveriacim na východe za (pôvodným) účelom dobyť Svätú zem. Pod týmto pozlátkom sa však schovávali mnohé iné politické ciele. Hlavou križiackej výpravy sa mal stať biskup Adhémar z Le Puy. Raimond z Toulouse sa stal pápežovým poradcom a viedol križiakov z južného Francúzska.