Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou ( vyvážali šperky, kožušiny, kože a otrokov a vracali sa s nákladom bronzových, strieborných i sklenných nádob, keramiky a látok). Vikingovia ako roľníci a remeselníci
Vikingovia sa postupne na dobytých územiach začali usádzať. Niekedy získali pôdu jako výmenu za mier. Na roľníckych usadlostiach pestovali jačmeň a ovos, z ktorých si pripravovali chlieb a kašu, chovali hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu. V blízkosti jazier a mora bol rozšírený rybolov. Rodiny (myslí sa tým rodina a otroci) žili v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Zariadenie domov tvorili masívne stoly, stoličky s vysokými operadlami alebo trojnožky, drevené postele i lavice na spanie zahĺbené do zeme. Vikingské ženy s manželom mali spoločný majetok a mohli vlastniť pôdu. Vikingskí remeselníci vyrábali z prírodných materiálov predmety každodennej potreby ako napr. hrebene, ktoré boli z kostí a parohov. Lampy, ktoré boli naplnené rybím olejom, viseli na povrazoch zo stropu a osvetľovali dlhé domy, ktoré nemali okná. Kuchynské riady sa vyrábali napríklad aj z nórskeho mastenca. Vzácne kovy –zlato a striebro slúžili jako platidlo.

Vikingovia ako objavitelia
Podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky.
Doklady z Newfoundlandu (neďaleko východného pobrežia Kanady) svedčia o tom, že Vikingovia dosiahli Ameriku takmer pred 1000 rokmi, teda dávno predtým, ako sa Kolumbus roku 1492 vydal do Indie a narazil na nový kotinent. Okolo roku 985 n. l. vietor odklonil z pôvodného kurzu expedíciu vikinga Bjorna Herjolfossona, takže sa dostala na dohľad pobrežia Sev. Ameriky. Ale Herjolfosson tam nepristál , vrátil sa a rozšíril novinky o záhadnej novej pevnine. Vyhľadať túto novú pevninu nazvanú Vinland sa vybral Leif Erikson. Aj keď Vikingovia pod Eriksonivým vedením osídlili Newfoundland, na novom území dlho nevydržali a vrátili sa späť na starý kontinent. (V 60. Rokoch 20. Storočia našli archeológovia základy vikinského domu pod kováčskou dielňou v L´ Anse Aux Meadows. Tento nález pokladáme za doklad
o prvej vikinskej osade v Severnej Amerike.)
Napríklad Island kolonizovali asi od roku 860. Za objaviteľa a osídliteľa Islandu považujú Erika Červeného, ktorý podnes figuruje v množstve islandských ság. Vikingovia plaviaci sa Volgou a Dneprom dosiahli Čierne more, Byzanciu a okolitý svet (vstupovali aj do služieb byzantských cisárov ako ich osobná stráž)

Bohovia
Hlavným vikingským božstvom bol boh vojny a mŕtvych Ódin (u germánov nazývaný Wodan).