Ponechal politické rozde-lenie na satrapie, no hospodárske hranice sa stierali. Obchodný kapitál a otrokárstvo v najvyspelejších formách prenikali aj do najzaostalejších oblastí. Významnú úlohu zohrali nespočetné novozaložené mes-tá, mnohé pomenované po Alexandrovi. Napríklad Alexandria v Grécku. Aj z kultúrneho hľadiska mali Alexandrove výboje obrovský význam. Vyspelá grécka kultúra sa preniesla do celého sveta a sama pocíti-la vplyv iných kultúrnych prúdov.
Alexandros si uvedomoval, že rôznorodá ríša zosilnie, ak sa zlú čia všetky národy. Dopĺňal šíky vojsk z miestneho obyvateľstva, na jeho rozkaz sa Macedónci ženili s miestnymi dievčatami. Sám sa ože-nil s Baktrijkou Rhóxanou a pri hromadnej svadbe, keď si macedónsky vojvodcovia brali dcéry perzských veľmožov, vzal si aj on Dáreiovu dcéru Stateiru.
Alexandros osnoval ďalšie veľkolepé plány, chystal sa na nové výboje. No roku 323 p.n.l. v Babylóne zomrel. Zostala po ňom veľká ríša bez panovníka. Po mnohých škriepkach si ju rozdelili jeho generáli, ktorí sa pre budúcnosť zabezpečili aj tým, že dali zavraždiť aj jeho syna Alexandra i s matkou Rhóxanou. Autori väčšiny rozprávaní o Alexandrovi čerpali z pamätí jeho vojvodcov Ptolemaia a Aristo-búla a z Alexandrovej histórie, ktorú napísal ešte za jeho života dvorný historiograf Kallisthénos.