Opäť sa rozrastala čínska kultúra, a hoci jej konzervatizmus bol tak zakorenený, že bola dávaná prednosť technickej dokonalosti v imitovaní pred originálnymi prácami.
Dynastia Ming bola nakoniec zvrhnutá novými ,,barbarskými“ dobyvateľmi, ktorý sa predtým usadili na severovýchode v Mandžusku. Následkom toho si dynastia Mandžov alebo Čching (1644 – 1912) osvojila mnoho z čínskej kultúry, ale po dlhej dobe po dobytí Číny sa držali príslušníci tejto dynastie stranou od svojich poddaných, aby príliš civilizáciu nezmäkli.
Táto taktika fungovala po nijaký čas úspešne a za vlády cisára Kchang-si (1622 – 1722) a Čchien-lunga (1736 – 1795) boli kočovníci na severe konečne porazený a čínska ríša sa rozprestierala od Formosy (teraz Tchaj-wan) až po Tibet.
Podobne ako bolo v všetkých predchádzajúcich dynastiách začala dynastia Mandžov nakoniec strácať moc nad svojim obrovským impériom.
Pri normálnom behu udalostí by boli porážky za hranicami a nepokoje doma signálom, že by mal mandát nebies prejsť na inú dynastiu a konfocianský poriadok by zostal zachovaný. Udalosti sa ale vyvinuli inak. Kontakt zo Západom:
V období dynastie Madžov došlo k jednej osudovej zmene: Čína prichádzala stále do rušivejšieho kontaktu zo Západom, čo nakoniec viedlo nie len ku koncu dynastie, ale i ku koncu imperiálnej Číny a tradičného poriadku.
V 13.storočí žil a pracoval v Číne za vlády Kublaj-chána taliansky kupec Marco Polo a napísal knihu, v ktorej popísal svoje cesty. Dôležité kontakty medzi Európou a Čínou však začali až v 16.storočí, keď boli jezuitskí misionári prijatí na cisárskom dvore a keď sa portugalskí obchodníci usadili v Macau.
V polovici 18.storočia žilo v Číne stále len niekoľko Európanov, ktorý boli nútene obmedzený na mesto Kantón a ktorým bolo dovolené obchodovať s čínskymi obchodníkmi. Hlavným dôvodom tohoto pomalého postupu bolo, že Číňania boli prakticky sebestační. Z vonkajšieho sveta toho potrebovala veľmi malo a verila, že sa od barbarov, t j. od iných národov, nemôže nič naučiť. Číňania zvláštne podcenili dôležitosť technického pokroku. V histórii urobili však významné objavy, ako napríklad strelný prach, ale ich úcta k minulosti a ich odpor k zmenám znamenal, že sa nezaoberali inováciou. Výnimkou boli vynálezy papiera a tlačenia, ktoré zapadli do ich literárnej uvedomelej kultúry. V rokoch 1839 až 1842 Briti premohli skorší odpor cisárskej vlády proti dovozu ópiá po ťažkej porážke v ,,ópiovej vojne“.
Počas zvyšku 20.storočia bola Čína neustále ponižovaná západnými mocnosťami, ktoré si svojou váhou vynútili jeden bolestivý ústupok za druhým.
V rokoch 1894 – 1895 využilo rovnako novej modernizované Japonsko technickej zaostalosti Číny, porazilo ju vo veľkej vojne a obsadilo Formrsu a Pescadory.