februára 1945 hovorilo o možnej účasti Francúzska na konferencii šéfov vlád, Churchill povedal: „Konferencia troch mocnosí je veľmi privilegovaný klub. Vstupné do tohto klubu činí 5 miliónov vojakov alebo príslušný ekvivalent.“ Stalin dodal: „aspoň 3 milióny vojakov.“ Roosvelt nedodal nič.
Dočasne bolo v konferenčnej sále prítomných 50 zahraničných novinárov, medzi nimi aj neskorší americký prezident John F. Kennedy.
Churchill dal konferencii krycie meno Terminal. Jrj oficálny názov bol Konferencia v Berlíne, keďže sa však konala v zámočku Cecilienhof v Postupime pri Berlíne, vžilo sa pre ňu pomenovanie Postupimská konferencia. Pri jej organizácii boli využité skúsenosti z Jalty a Teheránu. Priebeh konferencie

Celkovo sa konalo 13 plenárnych zasadnutí, predsedníctva sa na návrh Stalina ujal americký prezident Truman.
Program sa vždy určoval priebežne na mieste, žiaden vopred prepracovaný plán neexistoval.

Prijaté dohody

· Bola prijatá dohoda o politických a ekonomických zásadách koordinovanej politiky spojencov voči porazenému Nemecku. Vlastne tým potvrdili dohody prijaté v Jalte a zhodli sa na tom, že je nutné obnoviť Nemecko ako celok i napriek Trumanovej snahe presadiť ďalší americký plán rozdelenia Nemecka. Po niekoľkohodinovej výmene názorov však bol Truman nútený ho odvolať.
· Spoločná spojenecká politika voči Nemecku býva tiež označovaná ako program štyroch D – demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia a demonopolizácia.
· Vznikla Spojenecká kontrolná komisia, zložená zo štyroch vrchných veliteľov okupačných vojsk, pričom každý z nich bol vykonávateľom najvyššej moci vo vlastnom pásme.
· Reparácie malo Nemecko platiť najmä vo forme výrobkov a surovín a každá veľmoc mala právo uplatňovať svoje nároky vo svojej okupačnej zóne.
· Prejednaná bola aj otázka potrestania vojnových zločincov.
· Do záverečného protokolu bolo tiež zahrnuté rozhodnutie o prevedení odsunu nemeckého obyvateľstva z územia Poľska, Československa a Maďarska. Týmto problémom sa zaoberal podvýbor špeciálne vytvorený za týmto účelom. Toto riešenie však z dnešného pohľadu obsahovalo uplatnenie princípu kolektívnej viny. · Bola vydaná deklarácia vyzývajúca Japonsko, aby prijalo bezpodmienečnú kapituláciu.