Pravek

Ohraničenie: pravek trvá od stvorenia človeka (objavenie človeka na Zemi) po vznik starovekých civilizácií, ktoré objavili písmo a využívali ho (historická doba). Skúma ho archeológia (hľadá, skúma a hodnotí archeologické nálezy - hmotné pozostatky ľudskej činnosti).

Dôležité: Človek má 2 problémy: mať obživu a bezpečnosť - ochrániť sa pred
prírodnými živlami a dravou zverou. Vďaka svojmu vnútornému rozmeru sa človek vyvíja a
zdokonaľuje (je stvorený na obraz Boží). V závislosti od úrovne nástrojov, ktorý používa (kameň a drevo) delíme pravek na:

Členenie:
1) doba kamenná (paleolit, mezolit, neolit) ;
2) chalkolit alebo eneolit (chalkolit = kov čiže "doba kovová", eneolit = neskorá doba kamenná) v chalkolite už vznikajú 1. staroveké civilizácie (Egypt, Sumer, Čína, India), hoci napr.
v Európe žijú ľudia ešte primitívne v rodovom zriadení.

Doba kamenná

Človek spoznáva kameň, učí sa ho spracovávať - ovláda ho (nástroje, zbrane). Myslením vykonáva uvedomelú činnosť - prácu, aby si zabezpečil obživu (pud sebazáchovy). Práca rozvíja duševný (duchovný) rozmer človeka a tým jeho schopnosti. Od ich úrovne závisí ľudská výroba a využitie nástrojov pri získaní obživy, ochrany vlastného života a bývania. Preto delíme kamennú dobu na tri základne etapy:
1) Staršia doba kamenná (paleolit)
2) stredná doba kamenná (mezolit)
3) mladšia doba kamenná (neolit)

Paleolit (približne 3 mil.-12 tisíc rokov)
Človek si hľadá potravu v prírode. Ako všežravec zbiera divoké plodiny (ovocie, o. korienky) a loví zver (mäso) = obdobie prisvojovacieho hospodárstva.
Nástroje: Využíva vhodné kamene a kusy dreva, postupne ich opracováva najprv primitívne - predovšetkým pästný klin, neskôr zdokonaľuje nástroje (otĺkaním a štiepením): kamenné vrtáky, rydlá, hroty, škrabadlá (v období stredného paleolitu 250 tisíc40 tisíc rokov). Napokon vymýšľa a skladá zložitejšie nástroje: nože sekery (v obdobie mladšieho paleolitu 40 tisíc-12 tisíc rokov). .
Spoločný život: Človek žije v tlupách (neveľké skupiny zjednodušovali lov a bezpečnosť) kde sa vyvíja dorozumievanie ľudí od jednoduchých pokrikov až po vznik plynulej reči": Neskôr vytvára prechodné tábory, tie nahradzujú trvalejšie sídliská, ktoré sa zväčšujú. Žijú v nich pokrvne spríbuznení ľudia - pokrvné rody. Dôležitú úlohu zohráva postavenie ženy (nositeľka života) - ide o matriarchát, čiže kult "veľkej pramatky" od ktorej odvodzujú svoj pôvod príslušníci rodu (niečo ako občiansky preukaz).

Kvôli lovu, uskladňovaniu potravy a údržby obydlí si musia ľudia rozdeliť povinnosti - nastáva prirodzená deľba práce medzi mužom (lov, ochrana) a ženou (opatera detí, údržba ohňa, príprava jedla, spracovávanie kožušín a úlovkov, plodov).
Duchovný rozmer: človek stále viac špecializuje výrobu (rastie počet špeciálnych nástrojov pre konkrétnu činnosť), pri výrobe uplatňuje tradíciu (využíva to čo sa naučil- prenáša to na mladšiu generáciu) a estetické cítenie - zdobenie rukovätí, maľby v jaskyniach realistické zobrazenie zvery a lovu (Francúzsko: Lascanx, Španielsko: Altanúra). Rodí sa tak umenie (maľby, rytiny, sošky venuše), ktoré má od počiatku magickú funkciu (čarovanie, zaklínanie - šamanstvo). Tým vzniká pohanské náboženstvo.
Paleolit a Slovensko
Prítomnosť pravekého človeka dosvedčujú nálezy (pozostatky jeho činnosti): Homo sapiens (obdobie pred 250 tisíc rokmi)
Kde: Vyšné Ružbachy (ohniská, zachované v travertíne), Bratislava (kamenné nástroje).
Homo sapiens neandentalensis (obdobie pred 150 tisíc rokmi)
Kde: početné nálezy na juhozápadnom Slovensku, v Žiarskej kotline, na Liptove, Spiši a Hornej Nitre.
Neandertálci vyhľadávali teplé minerálne pramene - pri nich sa našli niekoľkonásobné osídlenia (Bojnice, Gánovce - obdobie pred 80 tisíc rokmi, čiže pred poslednou dobou ľadovou).
Homo sapiens (obdobie pred 40 tisíc rokov) Zakladal táboriská tam, kde tiahli stáda zvery (prístrešky = stany). Kde: Košice Barca, Svetlá, Trenčianske Bohuslanice (pri Beckove).

Mezolit (približne 12 tisíc-8 tisíc rokov pr. Kr.) .
Dochádza k veľkým zmenám podnebia - oteplenie klímy. Preto ustupuje ľadovec, tým sa mení flóra a fauna. Človek musí zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a obstarávania si potravy - zdokonaľuje ho - napríklad vyrába lepšie nástroje obrusovaním: luk šíp. oštep, udica.
Objavujú sa počiatky domestikácie - človek si zdomácňuje zvieratá a rastliny (napr. losos, pes, koza, ovca, hovädzí dobytok) tým dochádza k prvopočiatkom poľnohospodárstva. Preto mezolit = záver prisvojovacieho hospodárstva a prechod k výrobnému hospodárstvu (cieľavedomá výroby potravín).



Neolit (približne 10 tisíc-3 tisíc rokov)
Zmeny: Otepľovanie klímy pokračuje, človek sa tomu prispôsobuje: snaží sa vyrábať potraviny na zabezpečenie životných potrieb = neolitická revolúcia – vzniká poľnohospodárstvo (pestovanie a chov), t. j. prechod z prisvojovacieho hospodárstva (paleolit) na výrobné hospodárstvo (trval 10-3tisíc rokov v závislosti od vhodného podnebia).
Kde: najskôr v oblasti "úrodného polmesiaca" (k krajiny okolo Perzského zálivu, Blízkeho východu a Egypt), Malá Ázia, južný Balkán, potom Čína, India.
Ako: Človek (homo sapiens sapiens) domestikuje vhodné plodiny a zver, preto schádza do nížin k vodným tokom a vhodným pôdam (neandertálec ešte uprednostňoval lepšie chránený a nedostupný horský terén - pri jaskyniach, v horských prievisoch a roklinách). Proces domestikácie bol dlhodobý:
l.

zdomácňovanie plodín
1) človek spoznával plodiny (v úrodnom polmesiaci: divá pšenica a jačmeň; v Čine proso, ryža; v Thajsku fazuľa; v Mexiku a Peru: kukurica a tekvica);
2) začal ich ochraňovať (napr. od buriny);
3) začal obilniny úmyselne sadiť (rozmnožoval ich);
4) zväčšoval osevné plochy (čiže dosahoval nadbytok obilia, ktorý sa učil uskladňovať a siať).
II. zdomácňovanie zvierat
1) človek pri love stád divej zvery (vháňal ich plašením do košiarov, ktoré uzavrel aj spredu) ponechával nažive (mláďatá = živá zásoba mäsa)
2) ponechávané mláďatá zdomácneli (napr. v severnej Eurázii sob okolo 10 tisíc rokov pr. Kr.; v Perzia Malej Ázii kozy a ovce okolo 7 tisíc rokov pr. Kr. a hovädzí dobytok okolo 6 tisíc rokov pr. Kr.).





Dopad: Poľnohospodárstvo vyžaduje dokonalejšie a zložitejšie nástroje (napr. mlynské kamene), preto sa špecializuje ich výroba:
1) rozvoj remesiel: najstaršie hrnčiarstvo (hlina, neskôr i pálená), tkáčstvo (ľan - oblečenie), objavuje sa aj prvotné spracovávanie kovov (výroba kosákov);
2) poľnohospodárstvo kultivuje prostredie a produkuje dostatok potravín, preto rastie populácia - rod sa rozrastá a uvoľňuje, presadzuje sa v jeho rámci rodina ako základná bunka = rodová občina (naďalej zohráva pokrvnosť dôležitú úlohu). Vyskytujú sa prípady obrovský koncentrácii neolitického obyvateľstva: sto až niekoľko tisíc obyvateľov na dedinu (napr. Ďžarmo v Kurdistane s 150 obyvateľmi, Čatal Hujuk v Turecku s 2000 obyv., Jericho v Izraeli s 2000 obyvateľmi, Ur v južnej Mezopotámii s 34 tisíc obyv.);
3) medzi remeselníkmi, roľníkmi a pastiermi vzniká výmenný obchod = spoločenská deľba práce (ku koncu neolitu)
Spoločný život: Človek vytvára roľnícke dediny (rodové občiny) - najprv stavia kolové dómy (konštrukcia z drevených kolov pokrytá kožou a slamou a omietnutá blatom); neskôr vynachádza hlinené domy (surová tehla - na slnku vysušená hlina), ktoré stavia na kamennom základe (niekoľkogeneračné osídlenie toho istého miesta mení reliéf krajiny - dnes na Prednom východe poznáme kopce zvané "Tel"" utvorené zo sutín zaniknutých domov, na ktoré sa postavili ďalšie domy: napr. názov Tel! Aviv - hlavné mesto Izraela, alebo Jericho postavené na takomto kopci).
Tvar domov: človek uprednostňoval okrúhly pôdorys (s vchodom na streche lepšia obrana: 1 dom = 1 pevnosť), neskôr prevládol pravouhlý pôdorys (mal možnosť prístavby). Vznikajú regionálne rozdiely: v Ázii viacero takýchto domov tvorilo dedinu (1 dom =rodina).

V Európe zas dedinu tvoril jeden veľký dom (30-45 m dlhý) ako samostatný hospodársky dvorec s 30 - 60 obyvateľmi (veľkorodina).
Ochrana: človek si chráni dedinu budovaním valov a priekop (v Jerichu bol objavený 3 m vysoký kamenný múr l).

Chalkolit (eneolit, 6 tisíc-3500 rokov pr. Kr. )
Dôležité:
1) človek niekde objavuje inde už zdokonaľuje a rozširuje
spracovávanie a využívanie kovov: meď, zlato, striebro (vyžadujú si nízku teplotu roztavenia);
2) objavuje koleso a zdomácňuje koňa - vynález záprahu so zvieracím pohonom ;
3) zdokonaľuje sa poľnohospodárstvo (orba už dreveným radlom),
v príhodných oblastiach sa budujú kanály a hrádza - vzniká závlahové poľnohospodárstvo (zadržiavali buď veľkú vodu - ochrana pred povodňami, alebo zhromažďovali vodu pre obdobie sucha).
Dopad: Človek sa stále viac vymaňuje z bezprostrednej závislosti na prírode (z ohrozenia chladom, suchom; hladom a šelmami)
1) zlepšuje technológiu výroby, čo mu prináša vzrastajúci nadprodukt (stále viac a viac vyrobí ako spotrebuje); .
2) nadprodukt zapríčiňuje bohatstvo: ľudia si nerozdeľujú rovnomerne ale podľa postavenia v dedine (najviac dostane náčelník-šaman, jeho rodina a vojenská družina): vzniká vrstva bohatých a chudobných;
3) mení sa organizácia spoločnosti: namiesto rodu ide do popredia rodina, a v nej sa namiesto matriarchátu presadzuje patriarchát (páter = otec) - čiže dôležité postavenie získava muž ako vodca! Prečo? Je fyzicky zdatný, čo je treba v poľnohospodárstve a pri ochrane vlastníctva;
4) pod vplyvom spoločenskej deľby práce sa premieňa rodová občina na susedskú občinu (medzi dedinami dochádza k výmene potrebných remeselníkov, ktorí už nie sú z obyvateľmi v pokrvnom zväzku);
5) v strede občín vznikajú chrámy k bôžikom-ochrancom (každá dedina mala vlastného bôžika), náboženský kult vysluhoval kňaz-muž (uzmieroval a vyprosoval dedinu s bôžikom), jeho autorita v dedine narastala, preto aj rozhodoval o dôležitých veciach: vzniká chrámové hospodárstvo - pri dedinských chrámoch stavali sýpky zo zásobami a kňaz rozdeľoval zásoby jednotlivým rodinám.
6) z dôvodu hromadenia bohatstva vznikajú vojny medzi chudobnými a bohatými spoločenstvami (objavujú sa obrazy s bojovými scénami, nálezy zbraní v hroboch, obranné valy a priekopy).

Slovensko v Neolite
Osídlenie: Vďaka poľnohospodárstvu sa rozbieha kultivácia krajiny. Roľníci využívajú najprv čiernozeme (sú pri riekach a potokoch), neskôr hlavne hnedozeme, lebo lepšie odolávajú klimatickým výkyvom (udržia dlhšie vodu).

Neosídleným ostáva len barinatý Žitný ostrov a extrémne horské polohy na severe krajiny a vysokých nadmorských výškach.
Sídliská: V paleolite obýva I človek jaskyne (Bojnice, Radošina) a staval, si ľahké prístrešky (Košice-Barca).
V neolite sa vytvorili dva kultúrne celky s rozdielnymi typmi osídlenia:
1) Podunajsko - rozsiahle osady s veľkými domami (našla sa tu západná lineárna keramika - výzdoba volútmi; neskôr želiezovská kultúra);
2) Potisie - neveľké osady s malými domami (východná lineárna keramiky - výzdoba vodorovnými linkami, neskôr bukovohorská kultúra).
V eneolite si začal človek stavať zruby (pôdorys 6x4 m).
Pohrebiská: Náhodné nálezy neandertálcov v Gánovciach a Šali. Neolitický človek pochovával sprvu v sídliskách, neskôr zriaďoval pohrebiská. Sprvu pochovával do zeme (kostrový hrob), na konci kamennej doby telá spaľoval (žiaroví hrob). Hromadný hrob sa našil v Nitrianskom Hrádku.

Pohanské Náboženstvo v praveku
Vzniká už v paleolite a prechádza vývojom:
Najprv ide: o 1) uctievanie konkrétnych živlov a mocných zvierat ako búrok, slnka, mesiaca, býka (zo strachu, z túžby po sile a ochrane);
2) potom uctievanie prírodných síl (človek si ich uvedomuje a zosobňuje ako plodnosť- symbol života; zánik, smrť- oheň, posmrtnosť- pochovávanie s predmetmi dennej potreby);
3) zbožšťovanie dávnych predkov (v matriarcháte veľká pramatka - sošky = venuše ako symbol plodnosti a ochrany života, v patriarcháte veľký praotec - významný vodca a záchranca občiny) a stotožnenie zbožštených z prírodnými úkazmi (hviezda, mesiac, slnko) - spojené s výstavbou dedinských chrámov (kult bôžika -- patróna dediny).



Doba bronzová, železná a rímska
V neskorej dobe kamennej (chalkolit-eneolit) sa prehĺbili rozdiely vo vývoji ľudskej
spoločnosti na Zemi. V Mezopotámii badáme zárodky písomných civilizácií už okolo 4. tisícročia pr. Kr. (mestské štáty s pevným politickým a právnym poriadkom). Európa však ostáva naďalej v praveku (kultúry bez znalosti písma), hoci sa tiež posúva dopredu v technológii výroby (končí sa neskorá doba kamenná a nastupuje bronzová doba).

Doba bronzová (2000 -700 r. pr. Kr.)
Objavuje sa výroba a používanie bronzu (zliatina medi a cínu). Človek žije v opevnených sídlach. Spoločnosť je už majetkovo rozvrstvená - existuje aristokracia (dedične vládne vrstva bohatých); objavujú sa platidlá (mince zlaté a bronzové). Pochovávanie sa praktikovalo jak klasickým spôsobom (kostrové hroby - skrčenci), tak kremáciou (žiarové hroby - popolnicové polia).
Nálezy dosvedčujú, že východné Slovensko bolo prepojené s vyspelejšou Egejskou oblasťou (južný cíp Balkánu a Kréta pred príchodom Grékov).
Lokality na Slovensku: napr. Košice-Barca (opevnená osada), Spišský Štvrtok (hradisko). Kultúry na Slovensku: Ľud mohylových kultúr a ľud lužickej kultúry (popolnicové polia).

Doba železná (700 - O pr. Kr.)
Objavuje sa spracovanie železa, ktoré nahradilo menej dokonalý bronz (bronz bol mäkší kov a viac kazový - zbrane, náradia).

Bronz sa naďalej využíva, ale skôr vo výrobe šperkov (náramky, náhrdelníky), okrás (spony) a nástrojov, ktoré vyžadujú jemnejší prístup. Dobu železnú delíme podľa úrovne vývoja:

1.)Halštatská doba (staršia doba železná, 700-400 pr. Kr.) ,
Názov pochádza od lokality H a I š ta t (soľná baňa pri Salzburgu, Rakúsko), kde
bolo objavené obrovské pohrebisko (2000 hrobov = skvelý podklad pre štúdium kultúry staršej doby kamenej): Spoločnosť žila vo vojenskej demokracii (bojovníci tvorili družinu seberovných, ktorú viedol najschopnejší z nich).
V Európe sa v tejto dobe vyvinuli dva kultúrne okruhy:
a) západný (západohalštatský) - oblasť Nemecka a severovýchodného Francúzska;
b) východný (východohalštatský) - oblasť východne od Alp a stredodunajský priestor (Rakúsko,
Slovensko, Maďarsko). .
Lokality na Slovensku: Dolný Kubín (pohrebisko), Smolenice (hradisko).


2)Laténska kultúra (mladšia doba železná, 500-0 pr. Kr.)
Názov pochádza od lokality L a t é n (pri Enšatelskom jazere vo Švajčiarsku). Rodí sa prvý európsky národ - K E L TI! v širokej oblasti medzi riekami Seina (severovýchodné Francúzsko) a Vltava (Čechy). Sprvu nepoznali písmo, ale vieme o nich zo správ gréckych a rímskych autorov (Kelti totiž ohrozovali Apeninský polostrov “Rím" i Egejskú oblasť "Grécko"). V prameňoch sú nazývaný ako Galovia (antický názov pre Francúzsko je Gália). Jeden z kmeňov žil v Čechách "Bójovia" - od nich pochádza starobylý názov Bohémia! Na Slovensku dožívali Kelti ešte v 2. storočí po Kr. (kmeň, Kotínov). .
Kelti rozvinuli bohatú ústnu tradíciu (kňazi druidi) a svojskú kultúru, kde sa nechali ovplyvniť vyspelou stredozemskou oblasťou (razba minci, prebranie písma). Žili v opidách - mestečká s kamenným opevnením, ktoré boli aj centrami remesiel a obchodu. Predstavujú vrchol barbarskej civilizácie v Európe. Mali výborné hutníctvo (razba mincí u nás Biateky), sklárstvo, hrnčiarstvo na kruhu!
Lákala ich vidina bohatstva a koristníctva. Expanzia Keltov: R. 386 pr. Kr. vpadli do Itálie (padovská nížina = cisalpínska Gália), potom na Balkán (útok. na Delfy) a do Malej Ázie (usadili v oblasti neskôr nazvanej Galícia). Ale už v pol. 1. stor. pr. Kr. museli zápasiť o prežite vo svojej domovine (bohatú korisť z výprav zhromažďovali vo svojich opidách, tie sa tak stali lákadlom pre iné barbarské národy). Premohli ich Germáni a u nás aj Dáci (50 r. pr. Kr.). Ich dnešnými priamymi potomkami sú Bretónci, Íri a Škóti.
Keltské lokality na Slovensku: opidá v Bratislave, na Devíne, v Nitre.

Zdroje:

Materiály Dr. M. Klobučníka, pre 1. roč. gymnázia. (doslovný prepis) -