„Kým duch v národe, národ žije“
(výrok Ľ. Štúra vytesaný na Súsoší v Modre)

Vodca slovenského národného hnutia, politik, básnik, novinár, filozof a jazykovedec Ľudovít Štúr sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci. Bol druhorodeným synom z piatich súrodencov. Detstvo prežil v krásnom hornatom kraji pod Rokošom, Čiernym vrchom a Kňazovým stolom. Prvé vedomosti získal doma i v škole od otca, ktorý bol učiteľom. Ako 12-ročný študoval na Gymnáziu v Rábe (dnešný Györ v Maďarsku), aby sa naučil dobre nemecky a maďarsky. Tu na hodinách profesora Leopolda Petza, pôvodom Slováka zo Skalice si prvý raz uvedomil slovanskú spolupatričnosť a národnú príslušnosť. Už ako 14-ročný sa nad týmito otázkami vážne zamýšľal. V roku 1829 začal študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave.

On zobudil zo sna národ svoj
a zoral úhor neúrodný,
ku cti priviedol jazyk rodný
a šiel za rodu spásu v boj.
On padol – ale zvíťazil.
On zomrel – aby večne žil.

To je citát z pamätnej tabule na rodnom dome Štúra v Uhrovci. Ľudovít Štúr prebudil slovenský národ a predstavil nás svetu vlastnou rečou a rečou činov. V jeho rodnom dome je dnes literárne múzeum, ktoré približuje jeho život a dielo.
Začiatkom roku 1834 prerušil štúdium a pracoval u grófa Zaya ako pisár a dozorca, aby si zarobil peniaze a mohol ďalej študovať. Ešte v septembri toho roku sa opäť vrátil na lýceum k čomu dopomohol aj list od Sama Chalupku, v ktorom ho žiadal, aby sa za každú cenu vrátil na ďalšie štúdiá.
V rokoch 1835-1836 sa stal vedúcou osobnosťou študentov, bol podpredsedom slovenského krúžku, vydal prvý básnický almanach. Vznikla tu Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť ( ich členovia - štúrovci zakladali nedeľné školy, knižnice, spolky miernosti, pestovali národné umenie, propagovali vzdelanie, rovnosť národov, ústavnosť, boli proti maďarizácii, feudalizmu a absolutizmu). Študenti, ktorí hlásali jeho idey sa nazývali štúrovci a boli to:
Janko Kráľ – najrevolučnejší básnik,
Samo Chalupka – v básniach vyjadruje vlastenecké cítenie, lásku k domovine, odpor k násiliu, hrdinstvo slovenského ľudu,
Ján Botto – vyjadruje v básniach obetavosť za ciele slobody a sociálnej spravodlivosti a ľudovosť,
Andrej Sládkovič – v básniach vyjadruje svoju lásku k slovenskému národu, romantický ideál slovenskej dievčiny a morálne sily uvedomelého ľudového hrdinu.
24.