Vo výchove je potrebné postupovať nenásilne, pomaly, od známeho k neznámemu, od veci k slovám, od materinského jazyka k cudziemu. V školách žiadal Komenský príjemnú atmosféru a predpokladom bola motivácia žiakov. Zaujímavé na všetkých jeho dielach, nielen Všeobecnej didaktike je, že aj napriek tomu, že boli napísané takmer pred 400 rokmi, nestrácajú ani dnes na svojej aktuálnosti. Dá sa povedať, že mnohým učiteľom by iba prospelo ak by si niektoré kapitoly prečítali.
Na záujem Komenského o otázky zdokonalovania človeka pôsobili už skúsenosti z jeho mladosti, vysokoškolské štúdia v Nemecku (1611-1613), učiteľská a kazateľská prax v Přerově (1614-1622), podbielohorských rozporov, prehĺbil jeho hladanie zmyslu života a jeho skúmanie filozofických spisov európskych autorov, keď hľadal odpoveď, ako riešiť celok problémov, nielen ich časť. I keď v spisoch napísaných do r. 1628 a pojednávajúcich o histórii, určení latinčine, o kritike spoločnosti, encyklopédii, ďalej o prenasledovaní po Bielej hore, vyslovil Komenský rad významných myšlienok, dospel k prvému ucelenému pansoficko-pedagogickému systému až koncom dvadsiatych rokov v Didaktike. Táto po česky napísana teória výchovy a vzdelávania všetkej českej mládeže stala sa na počiatku exilu a prveho lešnianskoho pobytu komenského v poľsku (1628-1641) súčastou prvého pedagogickeho projektu Raja českého, ktorý mal rovnako obsahovať aj Informatórium školy materskej a učebnice pre národnú školu inšpirovaný dobovým úsilím o novú metódu poznania začal Komenský vypracúvať pansofiu jako úplnú organickú štrukturu všetkého poznania, ktorá mala zodpovedať vývoju človeka i štruktúre veľkého sveta a odhalovat vsťahy človeka ku svetu, riadiť zdokonalovanie všetkých vo všetkom čo je pre život podstatné, spôsobom čo najvšestranejším. v spise Prodromus pansofie naznačil filozofický
a metodologický výzýnam pansofie. Veľká didaktika a nový tip učenia Janua linguarum znamenajú rožšírenie a prehĺbenie ponsoficky chápaných cielov, obsahu i metód vzdelania. Aj keď Janua slúžila majmä jazykovému vyučovaniu, podávala i všeobecné poznatky o svete , predovšetkým o prírode
a ľudskej činnosti a bola zakladom aj pre hľadiská iných odborov. Ďalšie rozvíjanie Komenského systému možno sledovať za jeho pobytu v Anglicku (1641-1642), kde zanechal odkaz sociálneho
uplatnenia vedy a zdôraznil široký sociálny význam pansofie, t.j osvety v službe spoločenskej nápravy Via lucis
Politická angažovanosť priviedla Komenského do služieb Švédov.