Vikingovia

Mytológia Vikingov
Vikingovia obývali nehostinné končiny na severe Európy, kde je drsné podnebie. Medzi 8. a 11. storočím podnikali cesty do Európy i na druhý breh Atlantického oceána. Ich božstvá boli úzko späté s prírodou a s bojom.
Vikingovia verili v bojovných bohov, akým bol Odin. Mnohí bohovia predstavovali plodnosť a úrodnosť, ako napríklad Thor. Podľa predstáv Vikingov na svete žili aj strašní obri, jazerá a lesy obývali škriatkovia – elfovia, hady a vlci. Spomínajú sa v zbierke severských mýtov a povesti zvanej Edda.
Tak ako Gréci, aj Vikingovia pokladali odvahu za najväčšiu cnosť. Králi a hrdinovia, ktorí zahynuli v bitkách, sa dostali do Odinovej ríše, kde hodovali a krátili si čas bojom. Tí, čo umreli prirodzenou smrťou, stali sa tichými služobníkmi bohyne podsvetia Hel.
Vikingovia verili na všemocný osud, ktorý nemohli zmeniť ani bohovia: takmer všetci bohovia i ľudia, mali zahynúť v poslednom súboji medzi bohmi a obrami. Po tomto súboji sa mal znova zrodiť svet.
Vznik sveta
Podľa Vikingov na počiatku sveta boli severské ľady. Tie však zapríčinili aj jeho zánik: ľadoví obri zviedli posledný súboj s bohmi – ragnarok a nastal koniec sveta.
Na samom začiatku bola len ľadová priepasť. Jedného dňa sa z roztopeného ľadu zrodil obor Ymir a krava Audhumla. V spánku sa Ymir spotil a tak vznikli ďalší obri. Audhumla oblizovala ľad a z neho povstal boh Buri. Ten splodil Bora, ktorý dal život trom synom. Volali sa Odin, Vili a Ve. Zabili Ymira aj ostatných obrov. Z Ymirovho tela títo traja bohovia stvorili more, zem, oblohu a vrchy.
Vikingovia si predstavovali, že v strede sveta stojí strom jaseň. Jeho korene ukrývali podzemný svet, vrchné vetvy boli sídlom bohov a uprostred sa nachádzal svet ľudí. Zhora nadol po strome behala veverička a odovzdávala správy orlovi v korune stromu a hadovi pri koreňoch.
Už od stvorenia sveta panovalo medzi bohmi a obrami nepriateľstvo. Osud im predurčil, že sa stretnú v poslednom súboji. Tento osud nemohli zmeniť ani bohovia. V súboji sa stretol boh Odin so svojou armádou mŕtvych bojovníkov, na druhej strane ľadoví obri, ktorých viedol Loki a jeho obludné deti. Súboj nemal víťaza a nastal koniec sveta.
Odin
Zomrieť v boji znamenalo pre Vikingov veľkú česť.v Potvrdzuje to aj osud hrdinov, ktorí zahynuli v bitkách: vo svojej ríši ich privítal kráľ bohov Odin a trávil čas bojom a hodovaním. Až kým nedošlo k poslednému súboju, v ktorom bojovali s Odinom proti zlým silám.
Odin vyzeral odpudzujúco.

Starec so šedivými vlasmi mal len jedno oko, dlhú bradu a klobúk stiahnutý do čela. Vedel sa premeniť na zviera. Mal zlatý náramok, ktorý mu ukuli škriatkovia. Náramok sa každých deväť dní zdeväťnásobil. Bol symbolom nevyčerpateľného bohatstva.
Odin bol boh múdrosti, čarov a víťazstiev. Vedel ochromiť nepriateľov alebo ich spraviť hluchými. Svojim mužom vedel vdýchnuť smrtiace odhodlanie, takže nepoznali strach. Vďaka tomu v bitkách víťazili. Tento krvilačný boh bol aj žiadostivý po vedomostiach. Obetoval jedno svoje oko, aby sa mohol napiť zo zázračnej studne múdrosti boha Mimira. Naučil sa používať aj vikinské písmo – runy.
Odin mal dva havrany: Hugina (Myseľ) a Munina (Pamäť), ktorým dal dar reči. Tieto vtáky mu prinášali správy o tom, čo sa deje vo svete. Jazdil na sivkovi Sleipnirovi s ôsmimi nohami, ktorý sa zrodil zo žrebca jedného obra a z Lokiho premeneného na kobylu.
Valkýry
Tieto nadpozemské bytosti mali mená ako Kričiaca a Zúrivá a boli Odinovými služobníčkami. Odlietali na bojové pole, odkiaľ v sedlách na koňoch odnášali padlých hrdinov. Preniesli ich po oblohe do ríše mŕtvych bojovníkov, kde spoznali nový život v blízkosti bohov.
Asgard
Bol sídlom bohov a bojovníkov. Vchádzalo sa doň stovkami brán, trámy boli z kopijí a štítov. Bojovníci odtiaľ vychádzali len vtedy, keď šli do boja. Veľká sieň bola Valhala. Sídlil v nej Odin.

Svet Vikingov
Niektoré barbarské kmene, ktoré v rokoch 350 – 550 podnikali nájazdy do Európy, sa usadili v Škandinávii. Okolo roku 700 žili ich potomkovia v Nórsku, Švédsku a Dánsku, kde sa venovali obchodovaniu a poľnohospodárstvu. Vytvorili účinný systém spravovania krajiny a spôsoby vlády. Príslušníci miestnych spoločenstiev sa stretávali na zhromaždeniach zvaných ,,ting“, kde hlasovaním riešili právne otázky a súdili zločincov (tí sa mohli stať otrokmi na roľníckych usadlostiach v Škandinávii alebo ich mohli predať do cudziny). Keďže počet obyvateľstva rástol, pôda už nestačila pre všetkých, a tak okolo roku 800 mnohí odvážlivci opúšťali domovy a hľadali nové územia. Útočili na pobrežia Británie, Írska a Francúzska. Vikingskí obchodníci podnikali dlhé plavby cez nezmapované moria, na ktorých objavili nové územia a otvorili nové obchodné trasy. Uskutočňovali dlhé obchodné, ale i dobyvačné plavby. Obchodovali s celou Európou i západnou Áziou. Podnikali prvé známe plavby na Island, do Grónska a Severnej Ameriky. Ich bojovníci drancovali cudzie pobrežia – najmä Británie, Francúzska a severozápadnej Európy, kde sa potom mnohí usadili a stali sa roľníkmi či remeselníkmi.

Napríklad Island kolonizovali asi od roku 860.
Boli najlepší stavitelia lodí v Európe. Stavali veľké obchodné knary a dlhé rýchle langskipy, ktoré využívali pri vojnových výpravách a pri rybolove. Lode mali nízky ponor, čo umožnilo pristáť s nimi aj mimo prístavu a plaviť sa po riekach. Plachtou na stožiari sa zvyšovala rýchlosť. Asi roku 800 zaviedli Vikingovia kýl, základný nosník kostry lode, ktorý zvýšil stabilitu plavidla na rozbúrenom oceáne.
Dovážali do arabských krajín a Byzancie šperky, kožušiny, kože a otrokov. Vracali sa s nákladom bronzových, sklenených a strieborných nádob, keramiky a látok. Po roku 800 začali na podmanených územiach zakladať mestá (tak vznikol okolo roku 840 Dublin). Okolo roku 860 sa švédski obchodníci zúčastňovali na vzniku prvých ruských štátov v Kyjeve a v Novgorode. Väčšina vikingských rodín aj ich otroci žili na roľníckych usadlostiach. Ťažko prácou získavali všetko, čo potrebovali pre život. Pestovali jačmeň a ovos, z ktorých si pripravovali chlieb a kašu, chovali hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydinu. V blízkosti jazier a mora bol rozšírený rybolov. Rodiny žili zväčša v dlhých domoch obdĺžnikového pôdorysu. Ohniská vo vnútri slúžili na varenie, ale aj ako zdroj tepla a svetla. Priamo v usadlosti bývala kováčska dielňa, kde sa vyrábali železné nástroje. Zariadenie domov tvorili masívne stoly, stoličky s vysokými operadlami alebo trojnožky, drevené postele i lavice na spanie zahĺbené do zeme.
Runy
Runovú abecedu tvorilo 24 znakov, asi roku 500 vznikol škandinávsky variant so 16 písmenami. Bežné runové záznamy sa ryli do dreva, kovu alebo kameňa. Našli sa aj do kameňov vyryté príbehy z vikingskej histórie. V jednom z nich sa spomínajú Variagovia – Vikingovia, ktorí slúžili v kráľovskej garde byzantského panovníka. Básnici zvaní skaldi ospevovali boje a hrdinstvá, ale rozprávali aj legendy o bohoch, či už o Odinovi, či o vládcovi oblohy Thorovi. Mnohé z príbehov boli spísané, a tak vznikli ságy. Väčšina ság bola spísaná na Islande a zachytila udalosti, ktoré sa odohrali pred niekoľkými storočiami.
1014 – Bitka pri Clontarfe
Približne od roku 1000 bolo Írsko rozdelené na viacero vzájomne súperiacich kráľovstiev. Vikingovia preto bez problémov prevzali moc vo viacerých tamojších oblastiach. Kráľ Brian Boru, ktorý vládol v Munsteri, južnej oblasti Írska, sa roku 1002 vyhlásil za najvyššiehokráľa celého Írska a väčšinu času svojej vlády venoval upevňovaniu vlastného postavenia.

Vikingovia, ktorí sa usídlili v blízkosti Dublinu, sa roku 1013 proti nemu spojili s nespokojnými írskymi veľmožmi a nasledujúci rok sa s ním zrazili v bitke pri Clontarfe. Hoci Brian v bitke padol, jeho vojsko zvíťazilo a hrozba vikingskej nadvlády pominula.

Zdroje:

dejiny sveta, história ľudstva, mytológie -