Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Sedem divov sveta
Dátum pridania: | 10.04.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Hieu | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 457 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.2 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 8m 40s |
Pomalé čítanie: | 13m 0s |
Na rekonštrukcii sa podieľal Alexander Veľký. Okolo r. 262 bol chrám zničený Gótmi. Poslednou pohromou bol nájazd tureckej armády. V tom čase tu totiž žili Gréci. Ako každá antická pamiatka, aj táto mala svojho novodobého objaviteľa. Bol ním Angličan J. T. Wood, ktorý koncom 19. storočia objavil miesto, kde kedysi stál Artemidin chrám.
Diova socha v Olympii
Na rozdiel od ostatných divov sveta je tento výtvorom jediného človeka. Podľa písomných zdrojov išlo o sochára Feidia. Feidias pochádzal z Atén. Žil v piatom storočí pred naším letopočtom a patril k najväčším umelcom. Pocta, ktorá sa mu dostala, je pre dnešného človeka nepochopiteľná. Jeho úlohou bolo vytvoriť sochu boha Dia.
Socha Dia bola taká krásna, až vznikol mýtus, že Zeus vraj zostúpil z Olympu, lebo iba tak mohol verne Feidias zobraziť boha Dia.
Feidius vytvoril aj množstvo ďalších sôch, ale do dnešných čias sa nezachovala ani jedna. Div sveta - socha boha Dia v Olympii bola neuveriteľne veľká. Samotný podstavec mal výšku jedného metra a šírku šesť a pol metra. Diov trón dosahoval výšku asi desiatich metrov. Socha Dia merala dvanásť a pol metra. Keďže Zeus na tróne sedel, budila socha dojem, že keby Zeus vstal, musel by nadvihnúť strechu chrámu.
Socha vraj vynikala okrem umeleckého spracovania aj materiálom. Trón bol zdobený ebenom a drahokamami. Telo boha Dia bolo zo slonoviny, vlasy a šatstvo zo zlata.
Ani tento div sveta už neexistuje, nepremohol čas. Podľa historických prameňov bola socha Dia odvezená do Konštantínopolu. Tu sa pramene rozchádzajú. Podľa jedných bola socha zničená pri požiari v r. 462, podľa iných zmizla bez toho, že by sa vedelo kam.
Mauzóleum v Halikarnase
Aj keď výraz mauzóleum nie je celkom neznámy výraz, je vhodné povedať, že v antickom svete bol prvýkrát použitý až pri stavbe náhrobku manželky kráľa Satrapa Mausolea. Táto z veľkého smútku a z veľkej lásky k svojmu zosnulému manželovi dala postaviť nebývalý náhrobok v podobe mauzólea. Architektonicky bolo mauzóleum spojením kamenného masívu orientálnych hrobiek, stĺpového poriadku gréckych chrámov a staroegyptskej pyramídy. Inými slovami - použili sa všetky známe monumentálne prvky.
Základom celej stavby bol masívny kváder z nepálených tehál, ktorý bol obložený mramorom. Presné rozmery nie sú známe, ale pravdepodobne meral 40 metrov na šírku a 20 metrov na výšku.
Na podstavci stál veľkolepý náhrobný chrám obkolesený až 36 iónskymi stĺpmi, ktoré niesli 24-stupňovú pyramídu.
Podobné referáty
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9528 | 11575 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9586 | 824 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9433 | 1619 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9115 | 1370 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9141 | 1613 slov | |
Sedem divov sveta | SOŠ | 2.9237 | 1453 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9509 | 9108 slov | |
Sedem divov sveta | GYM | 2.9336 | 1217 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9621 | 1365 slov | |
Sedem divov sveta | ZŠ | 2.9688 | 1970 slov |