Vlastným menom Charles Louis Napoleon Bonaparte. (1808-1873), francúzsky cisár, syn holandského kráľa Ludvíka Bonaparta, brata cisára Napoleona I. Po smrti Napoleóna II. Bol považovaný za jediného legitímneho dediča cisárstva.V roku 1836 sa pokúšal vyprovokovať povstanie proti orleánskemu režimu v Štrasbourgu.Po nepodarenom pokuse bol vypovedaný do Ameriky.Od roku 1837 žil v Anglicku. 1840 v Boulogni sa pokúsil vyvolať ďalšie povstanie, no opäť neúspešne.Za toto povstanie bol odsúdený (1840) na doživotné vezenie. Bol uväznený v pevnosti Ham, odkiaľ sa mu však podarilo v roku 1846 ujsť do Londýna preoblečený za murára pod falošným menom Badinguet, ktoré sa neskôr stalo jeho prezývkou.Až do revolúcie 1848 žil v Amglicku. Počas nej sa však vrátil do Francúzska kde bol zvolený za poslanca hneď v piatich volebných obvodoch naraz. 10.12. 1848 ho národné zhromaždenie zvolilo za prezidenta Francúzskej republiky proti Cavaignacovi a to hlavne zásluhou vidieckeho obyvateľstva, v ktorom boli bonapartské tradície živšie a ktré si získal svojím liberalizmom. Čo ešte viac zdvihlo jeho popularitu vo Francúzsku.Ale vojenský zásah
V prospech tal. pápeža Pia IX v Ríme, kam poslal Oudinota a obnovil pápežové cirkevné panstvo, viedol k ostrým protestom v radoch republikánov a royalistov. Charles bol veľmi ctižiadostivý, obratný, ba i lstivý. Veril v poslanie bonapartistov i vo svoje vlastné, aj keď energiu Napoleona I. namal.Obklopený hlúčikom obdivovateľov, sa snažil oprieť svoju moc o široké vrstvy mešťanov, nie tak o šľachtu a nakoľko sa tieto vrstvy zo strachu pred sociálnou revolúciou prikláňali viac ku katolicizmu, činil tak i Napoleon.Napoleonov vzťah k legislatívnej zložke moci sa stále zostroval. Uskutočnený plebiscit mu však zaisťoval plnú moc na dva roky. 2.12 1851 uskutočnil štátny prevrat a jeho nevlastný brat, vojvoda Morny, zvrhol Národné zhromaždenie. Thiers, Cavaignac a iní boli zatknutí a manifestom bolo oznámené, že ľud má plebiscitom rozhodnúť, či má mať Napoleon III. moc na ďalších 10 rokov (pôvodne zvolený na 4 roky).Pokusy o odpor potlačil a pri plebiscite 21.12. 1851 väčšina súhlasila s jeho postupom. Z vládnej moci dal 24.1. 1852 Francúzsku novú ústavu.Celý rok 1852 pripravoval pôdu pre cisára. Ďalšie referendum, uskutočnené 2.decembra 1852, ktorým opäť obišiel snemovňu, znamenalo obnovenie cisárstva.V liste dal senát návrh aby sa Napoleon stal cisárom, čo nový plebiscit drvivou väčšinou schválil. Potom Napoleón III.