Cisár 1852-1858 vládol prakticky neobmedzene.Potom prešiel k liberálnejšej praxi.1864 priznal právo na štrajk a potom ďalšie reformy. V posledných desiatich rokoch jeho vlády v ríši zavládli slobodnejšie pomery, pretože rozšíril právomoci zákonodarného zhromaždenia a zrušil obmedzenia osobných slobôd. Šľachta franc. sa dvoru začala vzďaľovať a Napoleón III. , odvolávajúc sa stále na výsledky plebiscitov, smeroval viac a viac k absolutizmu, snažiac sa však získať si popularitu starostlivosťou o hosp. povznesenie zemi, zriaďovaním ciest, stavaním prístavov i podporovaním priemyslu. Robil expanzívnu zahraničnú politiku a usiloval sa prekaziť zjednotenie Nemcov pod vedením Pruska.Zapojil sa do Krymskej vojny (1853-1856). Dúfajúc , že po porážke Ruska obnoví Poľsko, v ktorom získa spojenca a že zároveň vyrieši otázku talianska.Plány mu však nevyšli ale franc. moc Napoleona sa posilnila zvnútra i navonok. 1858 sa Napoleon spojil so Sardíniou v boji za zjednotenie Talianska.Za to by získal Nizzu a Savojsko. Štát pápeža však zrušiť nechcel a Rím dokonca chránil.1867 poskytol pápežovi i pomoc proti Garibaldimu, útočiacemu na Rím.Tým sa pripravil o sympatie v taliansku.Ako v eur. Politike snažil sa Napoleon i v politike zámorskej zvýšiť svoju prestíž. Účastnil sa v rokoch 1857-1860 v spolku s Anglickom bojov v Číne.1859-1862 ovládol „Kočičínu“ (dnes časť Vietnamu).1859-1860 sa mu podarilo za pomoc Talianom v boji proti Rakúsku získať Nice a Savojsko, ale 1862-1867 vojenská akcia v Mexiku kde sa snažil o nastolenie cisára Maximiliána stroskotala. Toto a odpor proti podporovaniu pápeža zosilnilo a zjednotilo opozíciu proti Napoleonovi, zvlášť keď po 1866 v susedstve Fr. Nebezpečne rástlo Prusko.Aby odvrátil kritiku a umlčal opozíciu, rozhodol sa cisár pre preventívnu válku s Bismarckovým Pruskom.tá však skončila francúzskou kapituláciou 2. 9. 1870 pri Sedane.Napoleona v boji zajali a zosadili. Uchýlil sa pod Nemeckú ochranu ako zajatec, potom odišiel do Anglicka, kde zakrátko zomrel.