Križiackych výprav bolo spolu 7. Najdôležitejšie boli prvé 4. Boli zamerané na oslobodenie Svätej zeme od nadvlády moslimov. Prvá sa uskutočnila roku 1096-99, bola zameraná na mesto Jeruzalem. Vtedajší byzantský cisár Alexios Komnenos, pretože sa Turkov bál, požiadal o pomoc pápeža Urbana II. Pápež zvolal cirkevný snem, na ktorom boli cirkevní hodnostári, ktorých presvedčil na svätú vojnu proti Moslimom. Pod zástavami s krížom sa zhromažďovali Franskí, Normandskí a Byzantskí vojaci. Ale zhromažďovali sa tam aj veľké zástupy zle ozbrojených a vycvičených chudobných ľudí, ktorých sfanatizovali potulní kazatelia. Lákalo ich nielen oslobodenie hrobu Ježiša Krista, ale aj nesmierne bohatstvo východných krajín. Na dobytom území si križiaci založili menšie križiacke štáty. Druhá križiacka výprava sa uskutočnila roku 1147-49. Tretia križiacka výprava sa nazývala aj „výprava korunovaných hláv“ pretože ju viedli traja králi. Viedli ju: Fridrich Barbarosa, Richard levie srdce a Filip II. Štvrtá križiacka výprava sa uskutočnila roku 1202-04. Piata križiacka výprava bola výprava detí, ale neuskutočnila sa, pretože lodníci, ktorí ich mali dopraviť do svätej zeme ich predali do otroctva. Šiestu a siedmu križiacku výpravu viedol Ľudovít IX svätý a uskutočnila sa v roku 1270. Križiaci si stadiaľ priniesli najmä osobnú hygienu , nové ovocie a korenie. Priniesli si aj jemné látky, napr. hodváb. Z križiackych výprav by sme si mali vziať poučenie, pretože sa ľudia zabíjali kvôli náboženstvu a bohatstvu.