Nemohli sa umývať, trápili ich vši a v nedeľu sa museli kúpať v bahne vo výmole za posmechu esesákov.
Po dokončení tábora sem začali dopravovať nič netušiace obete z celej Európy. Tie prechádzali najprv selekciou, kde boli oddelení starší ľudia, matky s deťmi a chorí. Týchto čakali plynové komory. Osoby, ktoré neboli odsúdené priamo na smrť v plyne, boli zahnané do skutočných spŕch. Tu ich obrali o všetko šatstvo a osobné predmety, oholili ich (úplne všade), vydezinfikovali a pridelili im číslo.

Väzni nosili na šatách, ktoré boli vo väčšine prípadov absolútne nedostačujúce, trojuholník
červený: pre politických väzňov
zelený: zločinci a vrahovia,
čierny: hazardný hráči, podvodníci, pytliaci - štítiaci sa práce
ružový: sexuálne zvrátený, homosexuáli
žltý : Židia

Väzni bývali v drevených barakoch, kde priestor pre jedného predstavoval asi 0,8 m štvorcového a trápil ich všadeprítomný hlad (zdravý nováčik bol na pokraji vysilenia asi za dva až tri mesiace). Potraviny sa však kazili v skladoch, alebo boli rozkradnuté veliteľmi. Preto sa v Birkenau obchodovalo -organizovalo. Dalo by sa to nazvať i kradnutím.
Množili sa aj úteky. Ak utečenca chytili nasledovalo tvrdé mučenie a poprava. Lekárska starostlivosť bola minimálna. V tábore sa stále vyskytoval škvrnitý týfus a úplavica. Ak sa väzeň dostal do „nemocnice“ väčšinou skončil v plynovej komore, alebo zomrel na chorobu. Väzni boli tiež využívaní na lekárske pokusy. Doktori Schumman a Mengele dostali toľko ľudí koľko chceli. Testy boli viac než neľudské a väzni zomierali od bolesti, vyčerpania, na následky pokusov alebo jednoducho vykrvácali. Mengele sa orientoval na pokusy s dvojčatami. Hlavnými budovami boli krematóriá. Skladali sa z vyzliekarne, plynových komôr a pecí na pálenie mŕtvol. Plynová komora bola vybavená ako kúpeľňa. Popri stĺpoch boli zhadzované kryštáliky cyklónu, ktorý ľudí pomerne rýchlo usmrtil. Mŕtvolám sa potom odobrali zlaté zuby a boli spálené. Za deň bolo zabitých v priemere 20 tisíc ľudí. Čísla boli obrovské najmä v posledných fázach vojny, keď už bolo jasné, že Nemecká ríša je odsúdená na porážku. Transportov bolo vtedy už toľko, že veci po nich nebolo možné triediť. 18. Januára 1945 bola zahájená evakuácia. Niekoľko väzňov utieklo. Červená armáda objavila len zopár žien a detí, ktoré neboli schopné odísť.