Zamestnanie – lov, rybolov.
– obdobie paleolitu a mezolitu je obdobím neproduktívneho prisvojovacieho hosp.
Neolit – hl. znakom je tzv. neolitická revolúcia – prechod od neproduktívneho hosp. k produktívnemu, proces výroby potravín a následné zmeny vo vtedajšej spoločnosti. Človek začal využívať prírodu vo svoj prospech, objav striedania ročných období a biologických cyklov v rastlinnej a živočíšnej ríši. Začína aj deľba práce (špecializácia). Ľudia sa stávajú menej závislí od prírody, dochádza k domestifikácii – udomácnenie zvierat. Človek si začína plodiny pestovať. Vznikajú jednoduché domy a tiež počiatky náboženstva (viera v posmrtný život, prvé teórie o vzniku sveta).
Na našom území sa vyskytovali 2 typy kultúr – želiezovská a bukovohorská. Vyznačovali sa jednoduchou keramikou. Nástroje – sekery, motyky, kosáky,...
Eneolit – zdokonalilo sa obrábanie pôdy, základom spoločnosti sa stáva veľkorodina, na čele stojí už muž – patriarchát. Na našom území sa vyskytovali kultúry: lengyelovská – Nitra, polgárska – vých. Svk, bádenská – Liptov.


Doba bronzová:
– delí sa na staršiu, strednú a mladšiu. Bronz – zliatina cínu a medi.
– budovanie prvých opevnených sídlísk (strediská remeselnej výroby)
– kultúry – maďarovská (J Svk), otomanská (str. a vých. Svk)
– vzniká špecializovaná keramická výroba, našli sa prvé meče, existovala mohylová kultúra (spôsob pochovávania) – Očkovská mohyla
– neskôr vzniká aj tzv. lužická kultúra (ľud popolnicových polí) – Bošáca

Doba železná:
Staršia doba železná – na výrobu nástrojov sa začína používať železo, zväčšuje sa majetková diferenciácia, čo dokazujú nálezy z bohatých náčelníckych hrobov. V tomto období prichádzajú na naše územie trácke kmene, kt. sa usadzujú v 6. – 5. st. pnl v Podunajskej nížine. Našli sa kostrové ale aj žiarové pohrebiská.
Náleziská: trojboké bronzové šípy, hlinené pečatidlá, ozdobné predmety, keramika – už vyrábaná aj na hrnčiarskom kruhu.
Po Trákoch prichádzajú Kelti a Skýti (Kelti pochádzali z oblasti Porýnia).
Mladšia doba železná – Kelti a Skýti prinášajú laténsku kultúru, kt. sa prejavila predovšetkým vyspelejším spôsobom obrábania pôdy (pluh so železnou radlicou). Dokonalé boli aj nástroje- motyky, sekery, kosáky. Pestovalo sa predovšetkým proso, pšenica a jačmeň. Rozvinuté bolo hutníctvo, kováčstvo a šperkárstvo (zachovali sa opasky, spony a náramky z bronzu). Objavujú sa aj prvé ozdobné predmety. Kelti vynikali aj v tkaní látok. Postupne sa budujú aj opevnené sídliská, kt. sa stali centrami polit. a hosp. moci – oppidá – najznámejšie na Devíne. Kelti razili mince, kt.