V tej chvíli prišiel Napoleonom vyslaný posol, ktorý referoval o priebehu bitky pri Waterloo. Grouchy poslovi najprv neveril a považoval ho za špióna, ale nakoniec sa musel zmieriť so skutočnosťou. Maršál okamžite s katastrofou oboznámil svoj štáb. Ešte predtým sa ospravedlnil generálovi Gerardovi, ktorý mu deň predtým navrhol miesto prenasledovania Prusov okamžitý pochod k Waterloo. Grouchyho zbor bol poslednou organizovanou jednotkou severnej armády a Grouchy pochopil svoju zodpovednosť. Jeho armáda mohla pomôcť k záchrane Francúzska. Podmienkou bol ale úspešný ústup.

Po porade so svojim štábom sa Grouchy sa rozhodol pre ústup na Namour. Niektorí generáli navrhovali úplne nereálne a samovražedné plány. Celá cesta až francúzskej hranici bola dlhá asi 85 kilometrov. Zatial čo časť armády stále prenasledovala ustupujúcich Prusov, jadro sa odpútalo a začalo ustupovať. Ústup kryl generál Vandamme. Prusi si zmenu situácie neuvedomili a nevedeli ktorým smerom im Francúzi unikli. Cesta do Namour prebiehala bez problémov. Vandamme Namour obsadil, rozdal vojakom zásoby a ubytoval v meste všetkých ranených. Na druhý deň do Namouru dorazilo jadro armády, ktoré medzitým odrazilo pruské sily, ktoré znova našli francúzsku armádu. Obyvatelia Namouru privítali francúzskych vojakov veľmi srdečne. Belgičania sa cítili spriaznení s Francúzmi, nanávideli Prusov, a preto Grouchyho mužom všemožne pomáhali. Najviac namurskí obyvatelia pomohli pri odsune ranených, ktorých naložili do lodí a po rieke Meuse ich odoslali do bezpečia. V tej dobe už Prusy stáli pred Namourom. Vandameho zbor ich zadržoval kým sa nedostali do bezpečia všetci ranení a kým jadro armády mesto neopustilo. Potom sa stiahol aj zadný voj, ale mesto až do polnoci držala francúzska posádka. Keď sa Grouchy dostal so svojou armádou na francúzske územie informoval o tom Soulta. Napoleonovi priviedol 33 000 vojakov a 96 diel. 23. júna sa Grouchyho sbor spojil so zbytkom armády, ktorú zhromaždil Soult.

"Vykonal ste Francúzsku službu, ktorú všetci ocenia4", napísal Grouchymu minister vojny Davout. Ďalšie generácie ale Grouchyho počínanie hodnotili inak.

Napoleonov odchod od armády, situácia v Paríži

Blucher a Wellington našťastie postupovali dosť pomaly. Prusi sa dostali len k francúzskej hranici, lebo pruská armáda bola vďaka prenasledovaniu priveľmi rozťahaná a unavená. Angličania boli ešte stále neďaleko Waterloo. Wellington odišiel do Bruselu a znova organizoval svoju armádu postihnutú veľkými stratami. Zaujímal sa najmä o doplnenie zásob svojej armády. Z Nizozemska priviedol asi 17 000-ový záložný zbor. Vojvoda sa presunul za armádou do Nivelles. Wellington v dennom rozkaze poďakoval armáde za statočnosť a oznámil, že na rade je ťaženie do Francúzska. Zakázal akékoľvek násilnosti a plienenie. V liste bratovi sa Wellington priznal, že "ešte nikdy nebol tak blízko porážke5". Prenasledovanie Napoleona ho nezaujímalo, pretože vedel, že Blucher sa bude do Francúzska hnať tak rýchlo ako sa len bude dať. Hneď ako sa Blucher dozvedel o zhromažďovaní francúzskej armády, snažil sa prinútiť Angličanov k rýchlejšiemu tempu, aby využili "francúzsky des po prehratej bitke6".