Súčasne bol vybudovaný nový systém školstva, pri ktorom sa vytvorili alebo zostali ľudové, meštianske, učňovské školy, reálky a gymnáziá. Profesori boli predovšetkým Česi, ktorí slovenské školstvo vybudovali. V roku 1919 vzniká Univerzita Komenského s troma fakultami. Vzniklo profesionálne divadlo v Bratislave a Košiciach a množstvo spolkov pre voľný čas. V roku 1926 začína vysielať rozhlas, začínajú sa nakrúcať prvé slovenské filmy, rozvíja sa slovenská hudba, výtvarníctvo a takmer všetky aspekty kultúrneho a verejného života.

c) Medzinárodné postavenie I. ČSR medzi dvoma vojnami. Mníchov a jeho dôsledky. II. ČSR
Zahraničná politika Československa sa orientovala predovšetkým na Francúzsko. V roku 1924 bola s Francúzskom uzavretá zmluva o spojenectve a vzájomnej spolupráci. So všetkých susedov boli najkomplikovanejšie vzťahy s Maďarskom a preto Čs. vláda citlivo reagovala na maďarské pokusy o iredentu. (o zmenu vzťahu a revíziu Trianonskej zmluvy) Z iniciatívy ČSR uzavreli v roku 1920-21 ČS, Rumunsko a Juhoslávia spojenectvo pod názvom Malá dohoda zameraná proti maďarskej hrozbe z revizionizmu hraníc. V 30. rokoch, keď silnela hrozba hitlerovského Nemecka, uzavrela ČSR v roku 1935 spojeneckú zmluvu s Ruskom, ktorá mala vyvážiť jednostrannú orientáciu na Francúzsko a zabezpečiť sovietsky trh pre čs. výrobky.

Začiatkom 30. rokov, kedy sa Hitler dostal v Nemecku k moci, čoraz reálnejšie naberali na pravde úvahy o blížiacej sa vojne. Československo ako východný sused Nemecka bolo čoraz častejšie konfrontované s hrozbou početnej menšiny sudeckých Nemcov, ktorí sa za pomoci Hitlera všemožne podieľali na rozbití územnej celistvosti ČSR. 29.-30. septembra 1938 bola zorganizovaná Mníchovská dohoda, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia štyroch štátov, Nemecko – Hitler, Taliansko – Mussolini, Francúzsko – Daladier, VB – Chamberlain. Mníchovska dohoda bola vyvrcholením politiky appeasmentu a vyústením niekoľkomesačnej protičeskoslovenskej nacistickej politiky a v ČSR pronacistickej Sudetonemeckej strany na čele s Konradom Henleinom. Na ultimatívne požiadavky reagovala Čs. vláda vyhlásením mobilizácie vojska. Prezident Beneš abdikoval a odišiel do zahraničného exilu, odstúpil aj predseda vlády Milan Hodža. Čs. orgány a ozbrojené zložky museli vydať Nemecku všetky územia, kde Nemci dosahovali 50% obyvateľstva. Po Mníchove hovoríme už o II. republike, v ktorej sa stal prezidentom Emil Hácha a predsedom vlády Beran.
6 októbra 1938 došlo k vystúpeniu v Žiline, kde bola sformulovaná Žilinská dohoda o vyhlásení slovenskej autonómie.