Československá republika

a) Charakteristika I. ČSR
Na konci roku 1918 bola v Čechách aj na Slovensku zložitá situácia v dôsledku územnej necelistvosti nového štátu. Československá armáda musela riešiť niekoľko konfliktov separatistických tendencií zo strany nemeckej a poľskej menšiny. Kramárová vláda pomerne rýchlo ovládla situácia v Čechách, na Slovensku predstavovala väčšie problémy Podkarpatská Rus.

Začiatkom novembra 1918 sa v Skalici zriadila dočasná Slovenská vláda, na jej čele bol doktor Vavro Šrobár. Začiatkom decembra presídlila do Žiliny s novovytvoreným Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska. Úlohou ministerstva bolo zaviesť čs. administratívu a kontrolu nad Slovenskom. Slovensko muselo byť postupne „očistené“ od maďarských úradov, armády a žandárstva. Tento cieľ sa podaril pomerne rýchlo do konca januára 1919 kedy sa ministerstvo presídlilo do Bratislavy. Najväčším problémom bolo stanovenie slovensko-maďarských hraníc. Na začiatku roku 1919 vznikla extrémistická Maďarská republika rád, rumunská a čs. armáda podnikla proti nej ofenzívny útok, avšak maďarská červená armáda prešla do protiútoku a obsadila značnú časť Slovenska. (približne 2/5 Slovenska) Čs. armáda podnikla protiofenzívu a Maďari boli zo Slovenska vytlačení. Dočasný parlament odsúhlasil celý rad zákonov, ktoré podčiarkli demokratický charakter štátu.

V roku 1920 bola prijatá ústava podľa americko-francúzskeho vzoru. 1. ČSR bola síce demokratickým štátom, ale unitárnym, riadeným z jedného centra – Prahy. Čs. vláda vytrvalo odmietala poskytnúť autonómiu Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Z monarchie zostali rôzne formy územnej správy. V Čechách to bolo tzv. zemské zriadenie, v Uhorsku župy. Bolo zriadených šesť žúp, ale v roku 1928 nastala reforma, podľa ktorej bolo vytvorené krajinské zriadenie a župy boli zrušené. Čs. sa rozdelilo na štyri krajiny. 1. Česká, 2. Moravskosliezska, 3. Slovenská, 4. Podkarpatsko-Ruská. Unitárny charakter štátu sa však nezmenil. Hlavou výkonnej moci bol prezident, ktorý mal značné právomoci. Niekoľkokrát po sebe bol zvolený T. G. Masaryk, ktorý v roku 1935 zo zdravotných dôvodov abdikoval a nahradil ho E. Beneš.

Národnostné zloženie obyvateľstva v novom štáte predstavovalo nekompaktný celok, ktorý mohol a ako sa aj neskôr potvrdilo, veľmi účinne narúšať územnú, ale aj politickú stabilitu, ktorú nový štát výrazne potreboval. Na čele národnostného zloženia stáli Česi (51%), Nemci (23%), Slováci (15%), Maďari (745 000), Rusíni, Ukrajinci, Rusi (460 000), Židia. (180 000)
Vláda aj kvôli početnej skupine rôznych národnostných menšín presadzovala myšlienku Čechoslovakizmu. Je to idea, že Česi a Slováci tvoria jeden národ. Túto myšlienku podporovali najmä Česi. (Masaryk, Beneš) Prevažná väčšina ľudí patrila ku katolíckej viere, Slovensko bolo religióznejšie ako Čechy. (Na Slovensku asi 75% katolíkov) V 1. ČSR boli veľké sociálne rozdiely. České krajiny boli oveľa priemyselnejšie, veľa ľudí v Čechách bolo zamestnaných v priemysle, kým na Slovensku pracovala väčšina obyvateľstva v poľnohospodárstve. Rozvoju priemyslu na Slovensku nepriniesol ani fakt, že časť tovární z dôb monarchie bolo demontovaných a odvezených do Čiech. (odbúravanie priemyslu) ČSR bola na 10. mieste z hľadiska produkcie na svete, priemysel vynikal v niektorých odvetviach. (strojársky, obuvnícky, sklársky, hutnícky) V polovici 30. rokov v súvislosti s medzinárodnými udalosťami podporovala vláda vznik priemyselných podnikov aj na Slovensku. Vznikali strojárske, zbrojárske podniky, nové komunikácie, železničné trate, priehrady a elektrárne.

V ČSR vyvíjalo činnosť množstvo politických strán. V Čechách dominovalo päť strán, ktoré vytvárali vládu. Na Slovensku môžeme strany rozdeliť na ľavicové - pravicové a autonomistické alebo tzv. čechoslovakistické. Najúspešnejšou stranou na Slovensku bola HSĽS (Hlinková slov. ľudová strana) – strana pravicová, konzervatívna, autonomistická, kresťanská, orientovala sa na katolíckych voličov. Jadro strany bolo demokratické, ale vytvorilo sa aj profašistické krídlo. Na čele strany A. Hlinka, J. Tiso, M. Sokol a získavali okolo 30% hlasov vo voľbách. Agrárna strana dosahovala na Slovensku 18 až 20% a tvorila zväčša súčasť vládnej koalície. Zo slov. politikov vynikal Milan Hodža, ktorý bol niekoľkokrát ministrom a v rokoch 1935 – 38 aj ministerským predsedom. Na Slovensku pôsobili aj pobočky českých strán. (Sociálnodemokratická, Národnodemokratická strana, Lidová, Národnosocialistická). SNS bola strana s približne so 4% popularitou. V roku 1921 sa od Sociálnej demokracie odtrhla skupina radikálov a vytvorila Komunistickú stranu Československa. (K. Gottwald)

b) Slovensko v novej republike
Vznik I. ČSR znamenal pre slovenský ľud národnú záchranu. Slováci prestali žiť v podmienkach národnostného útlaku, otvorili sa nové cesty pre rozvoj slov. kultúry. Niekoľkonásobne sa zvýšil počet slovenských periodík, slovenské knihy vychádzali vo veľkých nákladoch. V roku 1922 bol vydaný malý školský zákon, ktorý predĺžil povinnú školskú dochádzku na osem rokov.
Súčasne bol vybudovaný nový systém školstva, pri ktorom sa vytvorili alebo zostali ľudové, meštianske, učňovské školy, reálky a gymnáziá. Profesori boli predovšetkým Česi, ktorí slovenské školstvo vybudovali. V roku 1919 vzniká Univerzita Komenského s troma fakultami. Vzniklo profesionálne divadlo v Bratislave a Košiciach a množstvo spolkov pre voľný čas. V roku 1926 začína vysielať rozhlas, začínajú sa nakrúcať prvé slovenské filmy, rozvíja sa slovenská hudba, výtvarníctvo a takmer všetky aspekty kultúrneho a verejného života.

c) Medzinárodné postavenie I. ČSR medzi dvoma vojnami. Mníchov a jeho dôsledky. II. ČSR
Zahraničná politika Československa sa orientovala predovšetkým na Francúzsko. V roku 1924 bola s Francúzskom uzavretá zmluva o spojenectve a vzájomnej spolupráci. So všetkých susedov boli najkomplikovanejšie vzťahy s Maďarskom a preto Čs. vláda citlivo reagovala na maďarské pokusy o iredentu. (o zmenu vzťahu a revíziu Trianonskej zmluvy) Z iniciatívy ČSR uzavreli v roku 1920-21 ČS, Rumunsko a Juhoslávia spojenectvo pod názvom Malá dohoda zameraná proti maďarskej hrozbe z revizionizmu hraníc. V 30. rokoch, keď silnela hrozba hitlerovského Nemecka, uzavrela ČSR v roku 1935 spojeneckú zmluvu s Ruskom, ktorá mala vyvážiť jednostrannú orientáciu na Francúzsko a zabezpečiť sovietsky trh pre čs. výrobky.

Začiatkom 30. rokov, kedy sa Hitler dostal v Nemecku k moci, čoraz reálnejšie naberali na pravde úvahy o blížiacej sa vojne. Československo ako východný sused Nemecka bolo čoraz častejšie konfrontované s hrozbou početnej menšiny sudeckých Nemcov, ktorí sa za pomoci Hitlera všemožne podieľali na rozbití územnej celistvosti ČSR. 29.-30. septembra 1938 bola zorganizovaná Mníchovská dohoda, na ktorej sa zúčastnili predstavitelia štyroch štátov, Nemecko – Hitler, Taliansko – Mussolini, Francúzsko – Daladier, VB – Chamberlain. Mníchovska dohoda bola vyvrcholením politiky appeasmentu a vyústením niekoľkomesačnej protičeskoslovenskej nacistickej politiky a v ČSR pronacistickej Sudetonemeckej strany na čele s Konradom Henleinom. Na ultimatívne požiadavky reagovala Čs. vláda vyhlásením mobilizácie vojska. Prezident Beneš abdikoval a odišiel do zahraničného exilu, odstúpil aj predseda vlády Milan Hodža. Čs. orgány a ozbrojené zložky museli vydať Nemecku všetky územia, kde Nemci dosahovali 50% obyvateľstva. Po Mníchove hovoríme už o II. republike, v ktorej sa stal prezidentom Emil Hácha a predsedom vlády Beran.
6 októbra 1938 došlo k vystúpeniu v Žiline, kde bola sformulovaná Žilinská dohoda o vyhlásení slovenskej autonómie.
Navyše sa zástupcovia rôznych politických strán dohodli na zjednotení jednej politickej strany HSĽS – SSNJ. (Strana slovenskej národnej jednoty) Vzápätí sa sformovala autonómna vláda na čele s Jozefom Tisom. Centrálna vláda aj parlament akceptovali autonómiu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Bol zriadený Slovenský snem, ministrom vlády v Prahe sa stal zástupca Slovákov, K. Sidor. V súvislosti s Mníchovskou dohodou vystúpilo Maďarsko a Poľsko s ďalšími územnými požiadavkami voči Slovensku. Kým Poľsko získalo len niekoľko dedín na Spiši a Orave, Maďarsko si vynútilo Viedenskú arbitráž v novembri 1938, na ktorej taliansky Ciano a nemecký minister zahraničných vecí Ribbentrop rozhodli o oddelení južného Slovenska v prospech Maďarska. (Dunajská Streda, Galanta, Rimavská Sobota, Lučenec, Košice) V ďalších mesiacoch sa stupňovalo napätie medzi slovenskou autonomistickou a centrálnou vládou v Prahe, ktoré vyvrcholilo v marci 1939. 10. marca prebehol tzv. Homolov Puč, kedy bola slovenská autonomistická vláda rozpustená a na Slovensku bolo vyhlásené stanné právo a do ulíc vyšla armáda. 13. marca Hitler pozval Tisa do Berlína na rokovanie, kde mu dal dve ponuky. 1) Slovensko vyhlási samostatnosť a bude pod ochrannou ruko Nemecka. 2) Slovensko bude rozdelené medzi Poľsko a Maďarsko. Pod vplyvom týchto udalostí 14. marca 1939 slovenský snem vyhlásil nezávislý Slovenský štát.