1337 - 1453
Najväčšsi bitky: 26.8.1346 - Kreščak (Crézy)
19.9.1356 - Poitiers
25.10.1415 - Azincourt
8.5.1429 - Orléans
19.7.1429 - Patay
ďalšie bitky: 1340 - Ecluse (námorná - A získali Lamanš)
1342 - Morlaix
1345 - Auberoche
1346 - St. Pol de Léon

Pomenovanie storočná vojna získal zápas medzi Anglickom a Francúzkom, ktorý trval od roku 1337 do roku 1453. Už v roku 1066 vznikali konflikty i vojny medzi týmito dvomi krajinami o územie, ktoré vo Francúzku ovládali anglický králi. K územným sporom sa pridal i spor o korunu. V roku 1328 zomrel francúzky král Karol IV. bez mužského potomka a preto sa jeho následníkom stal jeho bratranec Filip VI. z Valois. Neskôr , v roku 1337, Karolov synovec Eduard III., anglický kráľ vzniesol svoj nárok na francúzky trón. V roku 1338 uzavrel Eduard spojenectvo s Flámskom a v roku 1339 vtrhol do Francúzka. Angličania mali spočiatku úspech víťazstvami pri Sluys (1340), Kresčaku (1346), Calais (1347) a Poitiers (1356), kde zajali francúzkeho kráľa. Mierom v Brétigny (1360) získali Angličania vo Franúzku rozsiahle územia. V roku 1367 vypukla v Kastílií občianska vojna a Anglicko a Francúzko podorovali súperiace strany.

Do roku 1369 sa vojna rozšírila do Francúzka. V roku 1375 a 1389 bolo uzavreté prímerie, ale nepriateľstvo opäť prepuklo v roku 1415. Nový anglický kráľ Henrich V. zvíťazil v tom roku pri Azincourte a Harfleuri a v roku 1417 pri Caen. Prinútil francúzkeho kráľa Karola VI., ktorý bol dosť slabý panovník a ešte aj podliehal záchvatom šialenstva podpísať zmluvu v Troyes (1420). Podľa zmluvy sa Henrich oženil s francúzkou princeznou Katarínou z Valois a stal sa dedičom francúzkeho trónu. Skutočný dedič, dauphin, však odmietol tento stav uznať a boje opäť prepukli. V roku 1429 obliehali Angličania Orleans. Mesto zachránila armáda na čele s roľníckou dievčinou Janou z Arcu. Jana vyhlasovala, že počula hlasy svätých, ktoré ju vyzvali poraziť Angličanov. Francúzke vojská obsadili paríž (1436), Normandiu (1449), Cherbourg (1450) a Guyenne (1451). Vojna sa skončila v roku 1453 a Anglicko si udržalo len Calais.

Bitka pri KREŠČAKU (A)
Výprava Eduarda III.sa r.1346 vylodila a pochodovala nerušene Normandiou.Dobyli pár miest a šli na sever, kde sa mali stretnúť s flámskými spojencami.V pätách im však boli Francúzi, a tak sa premiestnili k lesu pri Kreščaku, zaujali obrannú pozíciu a čakali na fr. útok.
priebeh: Francúzmi najatý žoldnieri - janovskí strelci z kuší boli v prvej línii a za nimi postupovali fr. ťažkoodenci na koňoch.Janovčania pod paľbou ang. lukostrelcov a delostrelcov spanikárili a chceli utiecť.To však nahnevalo Filipa. Nasledovala neuveriteľná scéna, keď kráľov brat zabíjal utekajúcich janovčanov.
výsledok: Počas celej bitky fr. velitelia nepreukázali vôbec žiadny zmysel pre taktiku.Zaútočili síce až 15-krát, ale po veľkých stratách museli ustúpiť.Padol aj slepý český kráľ Ján Luxemburský, 1542 pánov a rytierov a tisíce pešiakov.
Po bitke pri Kreščaku získali Angličania hlavne prístav Calois, ktorý im poskytol na pevnine akési nástupište na neskoršie invázie.Ešte dôležitejšie však bolo, že Anglicko sa stlo uznávanou vojenskou mocnosťou.