História filmu začína prekvapujúco už u starovekých Grékov a ich divadla pohyblivých tieňov. O storočie neskôr v prvých rokoch 19. storočia, spojili svoje sily vynálezcovia a ľudia vytvárajúci zábavu a vytvorili pohyblivé obrázky plné trikov a napätia. Prvé filmy boli animované, skoro sa však uplatnili aj fotografické obrazy. Zrodil sa Hollywood a začala písať éra nemých hviezd. Aj keď film nemal zvuk, talentovaný filmári ho dokázali pretvoriť na príjemnú zábavu a umelecké dielo zároveň,

Prvé kroky:
Prvé filmy boli natočené kamerou, ktorú patentoval v Anglicku v novembri 1888 Louis Aimée Augustin Le Prince ( 1842 - ?), pochádzajúci z Francúzka. Zachovali sa dva fragmenty: prvý bol natočený rýchlosťou 10-12 snímkou za sekundu začiatkom októbra 1888 na záhrade jeho svokor Josepha Whitleyho v Roundhay v Leedse; druhý bol natočený rýchlosťou 20 snímkou za sekundu neskôr toho istého mesiaca a zachytáva dopravu na moste v Leedse. Podľa Jamesa Longleyho, bol druhý film premietaný s použitím maltézskeho kríža pre krokový posun filmu. Longley tvrdil, že takto získaný obraz bol tak zreteľný, že bolo možné vidieť dym z cigary muža stojaceho na moste. Obidva filmy boli natočené na scitlivené pasy papiera široké 5,5 cm. Až o rok neskôr sa Le Princovi podarilo získať Estmanov celuloidový film, ktorý bol v Británií práve uvedený na trh. Tento materiál bol omnoho vhodnejší a pravdepodobne začiatkom roku 1890 bol Le Prince schopný začať s komerčným využitím svojho postupu pri natáčaný a premietaní filmu. Zostrojil prvý premietací prístroj, ktorý chcel predviesť M. Mobissonovi tajomníkovi Parížskej opery. 16. septembra nastúpil Le Prince v Dijone do vlaku smerom do Paríža, odkiaľ chcel pokračovať do New Yorku, kde mal v úmysle svoj vynález predstaviť prvý krát verejnosti. Do Paríža ale nikdy nedorazil. Zmizol bez stopy a polícia ani po zdĺhavom vyšetrovaní nebola schopná racionálne vysvetliť jeho úplné zmiznutie. Záhada nebola nikdy objasnená.

Prvý komerčne využiteľný postup pri natáčaný a premietaný filmov bol vyvinutý na základe tlaku amerického elektrotechnika Tomasa Alvu Edisona ( 1847 – 1931 ). Jeho pôvodné pokusy vytvoriť ilúziu pomocou nástroja zvaného „optický fonograf“ neboli úspešné a Edison poveril v januári 1889 Williama Kennedyho Laurie Dickensona, ktorý bol asistentom v laboratóriách vo West Orange, prácou na kinetoskope – premietacom prístroji, ktorý mal byť používaný v zábavných podnikoch.