Sergej Michajlovič Ejzenštejn (1890 – 1948)
O Sergejovi Ejzenštejnovi sa napísalo a stále sa píše mnoho kníh i odborných štúdií. Jeho teoretické práce dodnes ovplyvňujú teoretikov i praktikov filmu. Niet azda významnejšieho jazyka, do ktorého by neboli preložené.
Jeho filmy patria medzi najlepšie čo sa doteraz podarilo vytvoriť. Chareles Spencer Chaplin ho nazval filozofom kinematografie. „Neúnavne tvoriť, nebojácne hľadať. Smelo hľadieť do novej éry umenia, ktoré vzniklo preto, aby šírilo miliónom ľuďom veľkolepé myšlienky súčasnosti.“ Bolo krédom Sergeja Michajloviča Ejzenštejna. Celá jeho tvorba je dôkazom hĺbky a šírky sršiaceho talentu a obrovskej nadľudskej práce. Ejzenštejn pochádzal to zámožnej rodiny a tak mal možnosť získavať vzdelanie – študoval architektúru v Petrohrade. Keď prepukla Veľká októbrová socialistická revolúcia, ako devätnásťročný sa postavil na jej stranu a stal sa dobrovoľníkom Červenej armády. Na Akadémií generálneho štábu si doplnil jazykové vzdelanie – k piatim jazykom, ktoré už ovládal pridal Japončinu. Cez znalosť jazyka prenikol do japonskej kultúry a umenia, čo malo neskôr vplyv na jeho tvorbu. Na jeseň 1920 prišiel do divadla Prolekultu so zámerom tvoriť nové revolučné a avantgardné divadlo ako režisér a výtvarník. Od začiatku bol pod vplyvom pokrokových umelcov sústredených v skupine LEF, ku ktorej patril aj básnik Vladimír Majakovskij a divadelník Vsevolod Mejerchoľd. Ejzenštejn inscenoval dvanásť hier. Pre jednu z nich, aktualizovanú adaptáciu klasickej Ostrovského hry Aj chytrák sa spáli, naktútil 127 metrovú filmovú epizódu. Ejzenštejn definitívne prešiel k filmovému umeniu roku 1924 filmom štrajk. Hrdinom tohoto diela nebol jednotlivec, ale dav štrajkujúcich robotníkov zobrazených ako jeden organizmus. Ejzenštejn tu po prvý rez použil montáž atrakcií, ktorej princíp koncipoval ešte v divadle Prolekultu. Montáž atrakcií je založená na konflikte protichodných obrazov, ktoré vytvárajú nový význam. Čím väčší je konflikt spolu zmontovaných záberov, tým silnejšie šokuje diváka. Napríklad veľkú scénu masakry robotníkov Ejzenštejn zostrihol do jedného celku s obrazmi zabíjania dobytka na jatkách. Štrajk bol pozoruhodným výstupom 26ročného umelca na filmovú pôdu. Kritik Ľubomír Linhart napísal, že sa v ňom „zračí proces prerodu z kukly divadelného režiséra na motýľa filmového tvorcu“. Píše sa rok 1925. Sergej Ejzenštejn sa svojím druhým filmom Krížnik Poťomkin, ktorý zobrazuje vzburu čiernohorských námorníkov roku 1905, stal takmer cez noc známym na celom svete. Na bruselskej svetovej výstavbe roku 1958 sa v hlasovaní o najlepší film v dejinách kinematografie umiestnil Krížnik Poťomkin na prvom mieste. Filmová skladba tohoto diela je príkladom špecifického vyjadrovania. Ejzenštejn rozvrhol film ako antickú tragédiu na päť častí.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Film
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | psajcho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 782 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 31m 20s |
Pomalé čítanie: | 47m 0s |