Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Film
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | psajcho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 782 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 31m 20s |
Pomalé čítanie: | 47m 0s |
Ako napísal anglický filmový teoretik Roger Mannvell, vyvrcholením celého diela je „najsugestívnejších šesť minút v dejinách svetovej kinematografie“ – scéna na odeských schodoch. Na vrchole schodišťa sa objaví oddiel vojakov a zhromaždený dav na schodoch, ktoré vedú do mora nemá kam utiecť. Vidíme ako vojaci s nasadenými bodákmi zostupujú v zovretom šíku po schodoch nadol. Ejzenštejn aby dosiahol väčší účinok montuje vedľa seba dav i kráčajúci múr vojakov. Detaily sa striedajú s polocelkami a celkami. Zábery bajonetov s tvárami z davu. Po schodoch poskakuje kočík s dieťaťom. Výstrel! Dieťa je mŕtve, žena ho berie na ruky a kráča oproti zostupujúcim vojakom a diváci už tušia čo ju čaká. Výstrel! Žena padá mŕtva z dieťaťom. Vojaci kráčajú ďalej.. Scény ktoré v skutočnosti trvali kratšie a prebiehali súčastne, sú vo filme predĺžené a oddelené. Ejzenštejn bol toho názoru, že nieje dôležité ukázať skutočný priebeh udalostí, ale odhaliť ich vnútorný zmysel. účastníkom masakry sa otrasný zážitok vidí nekonečne dlhý. V nasledujúcich rokoch Ejzenštejn spracoval reportáž Američana Johna Reeda do filmu Desať dní, ktoré otriasli svetom – na počesť. výročia VOSR – a nakrútil film Generálna línia o období kolektivizácie sovietskej dediny. V obidvoch týchto filmoch tvorca nahradil obraz človeka obrazom všeobecných pojmov, ktoré symbolizovali dobu. Hoci kritika bola filmami na jednej strane nadšená a vedela oceniť ich význam predovšetkým pre ďalší vývoj filmového umenia, na druhej strane vyčítala Ejzenštejnovi priveľký dôraz na formálnu stránku. Aj divákovi sa filmy videli príliš zložité vo vyjadrovaný myšlienky, a tak nevzbudili taký záujem ako Krížnik Poťomkin. Po týchto neúspechoch Ejzenštejn so svojimi spolupracovníkmi. Kameramanom Eduardom Tissem a asistentom Grigorijom Alexandrovom odišiel na študijnú cestu najprv po Európe, neskôr do Ameriky, kde chcel nakrútiť film podľa románu Theodora Dreisera Americká tragédia. Po nezhodách s americkými producentmi odcestoval do Mexika, kde začal nakrúcať veľkú filmovú fresku o mexickej civilizácií Nech žije Mexiko. Nebolo mu dopriate dokončiť tento film. Z nakrúteného materiálu dal producent Sol Lesser zostrihať film nad Mexikom hrmí. Zo zvyšného materiálu roku 1941 zostavila Ejzenštejnova americká asistentka Marry Setonová stredometrážny film Čas na Slnku. Po vyše dvadsiatich piatich rokoch sa Ejzenštejnovmu americkému žiakovi podarilo archívne spracovať všetko, čo z mnoho tisíc nakrútených metrov ešte zostalo. Po týchto udalostiach sa Ejzenštejn vrátil do Moskvy a venoval sa pedagogickej činnosti a písal teoretické práce. Nakrútil film Alexander Neveský – historický obraz z polovice 13. storočia o kniežati, ktorý zjednotil Rusko v boji so švédskymi rytiermi. Film symbolizoval boj proti nastupujúcemu fašizmu. Ejzenštejnov dvojdielny film Ivan Hrozný na príklad e cára poukazuje ako moc vplýva na charakter človeka. Kontrastmi svetla tieňa, štylizovanými pohybmi hercov, obdivuhodnými obrazovými kompozíciami sa mnohé scény v tomto filme podobajú výtvarným dielam. „V interiéroch Kremľa podobných labyrintu pohybujú sa postavy filmu často v štýle vážnych a zamyslených ikôn...“ napísal Ulrich Gregor a Enno Patalas v Dejinách filmu. Hlavnú úlohu skvele stvárnil Nikolaj Čerkasov.