Filmový historici Ulrich Gregor a Enno Patalas napísali, že „prvé pokusy o dej a montáž v americkom filme v Porterových snímkach z rokov 1902 – 3 obsahujú už v zárodku špecifické črty, ktoré sa v neskorších rokoch stali určujúcimi pre americký film. Porter kombinoval dokumentárne zábery s dodatočne nakrútenými hranými výjavmi, spájal zábery, ktoré navonok spolu nesúviseli, no ako celok dávali význam. Strihom nielenže oddeľoval jednotlivé deje, ale predovšetkým ich spájaním hľadal nové významy. Priraďoval k sebe celky, detaily a striedal uhly záberov. Napríklad dej vo Veľkej vlakovej lúpeži je filmovaní z viacerých miest, čo tiež nebolo bežne zaužívané. V Porterových filmoch z tohoto obdobia sú zárodky, neskôr obľúbeného filmového žánru – westernu. Griffith v tomto čase rozprával filmami veľké epické príbehy. Kanaďan Mack Sennett (učil sa u Griffitha) založil firmu Keystone, ktorá sa špecializovala na krátke hrané grotesky. Roku 1912 sa začali nakrúcať prvé, dodnes zbožňované „splastick comedy“ – americké filmové brulesky. Takmer všetky tie naháňačky, neočakávané zvraty a bitky vytvorila vlastne Sennettova škola (nezabúdajme na Maxa Lindera), ktorá sa neskôr preslávila takými menami ako Charles Chaplin, Buster Keaton, Harry Langdon, Roscoe Arbuckle a iný. V tom čase vznikali aj Chaplinove ranné grotesky. Kult hviezd vyzdvihol na piedestál predovšetkým Mary Pickfordovú a nezabudnuteľného Duglesa Fairbanksa st. Filmová tvorba sa rozšírila o nové žánre a nové smery. Adolf Zukor založil 1912 spoločnosť Famous Players Pictures a jeho heslo: „slávny herci v slávnych hrách“. V roku 1913-15 sa stal centrom filmového diania v Amerike Hollywood. Na filmové plátno sa dostali dobrodružstvá kovbojov , hlavne v sérii filmov Tomasa H. Inceho. V tomto prvom období si film nielenže vypracoval základnú filmovú gramatiku, ale vznikol filmový priemysel a obchod. Kinematografické sa otáčalo čoraz rýchlejšie a filmy sa premietali pred čoraz početnejším publikom. Auguste ( 1862 – 1954 ) a Louis (1864 – 1948 ) LUMIÉROVCI
Keď 28 decembra 1895 zasadlo 35 Parížanov v Indickom salóne Grand Café v na Boulevard des Capucines číslo 14, aby si pozrelo predstavenie kinematografu bratov Lumierovcov, nik z nich netušil, že prežíva historickú chvíľu zrodu nového umenia. Veď aj Louis a Auguste Lumierovci brali svoj vynález z rezervou. Bola to pre nich väčšmi jarmočná atrakcia, technická novinka ako zárodok nového umenia. O niekoľko mesiacov neskôr keď im kinematograf vynášal 2000 Frankov denne, rozhodli sa pokračovať v nakrúcaní filmov. Svoju mienku o kinematografe však nezmenili.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Film
Dátum pridania: | 03.10.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | psajcho | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 782 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 18.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 31m 20s |
Pomalé čítanie: | 47m 0s |