1. Úvod
Touto prácou by som chcela objasniť stredovekú inkvizíciu v románsky hovoriacich krajinách Európy Talianska, Francúzska a Španielska. Základom mojej práce bola monografia Hrocha a Skýbovej – Králové, kacíři a inkvizítoři. Jedná sa o knihu krátkych esejí, ktoré pojednávajú o inkvizícii.
Odborná literatúra venovaná dejinám inkvizície je v súčasnosti natoľko rozsiahla, že jej bol venovaná samostatná bibliografia. No väčšina týchto publikácií je u nás nedostupná. Problematiku som rozdelila do piatich kapitol. V prvej rozoberám predovšetkým problémy z obdobia rannej inkvizície. Druhá kapitola je venovaná Španielskej inkvizícií, tretia Rímskej inkvizícii. Štvrtá kapitola sa zaoberá osudmi Giordana Bruna a Galilea Galileiho, ktorý bol obžalovaný z kacírstva a posledná je venovaná poznatkom o inkvizičných súdoch.

2. Počiatky inkvizície
2.1. Valdénski a katari
,, Túžba prispieť k náprave cirkevného života “ po tom, prahla duša biskupa z kastílskej Osmy Diega, ktorý vystupoval vo svojej dobe ako akýsi reformátor. Preto sa rozhodol, spolu s mladším Domingom de Guzmán ponúknuť svoje služby pápežovi Inocentovi III. Ten usmernil kroky oboch Španielov do Provence. Najvýznamnejšou heretickou oblasťou bola oblasť Languedoc. Jej centrum sa nachádzalo v grófstve Touluse, kde tamojšia šľachta ako autor píše ,, bojovná a amorálna, žijúca podľa východného vzoru v dostatku, na pomerne vysokej životnej úrovni, využívala katarov vo svojich privátnych vojnách proti touluským grófom. Z rôznych príčin sa herézou „nakazila“ aj aristokratická hierarchia a „nevzdelaný“ klérus. Prísny spôsob života, konanie dobrých skutkov, život v spoločenstve a vzájomná pomoc, to všetko spôsobovalo vzrast počtu katarov.

Za rôzne príčiny môžeme pokladať antickú minulosť a vplyv neďalekého iberského sveta kde žili Arabi. Tým sa Provence odlišovala od ostatných častí Európy. Katari sa šírili v strednom Francúzsku hrozivo. Pridávali sa k nim mocní miestni páni, ktorí ochotne zaberali cirkevné majetky. Menšia časť katarov sa nazývala dokonalými, tvorili akési duchovenstvo. Od počiatku 13. storočia sú juhofrancúzsky katari známi viac ako albigenskí, podľa svojho pôsobiska v Albe. Na Balkáne ich nazývali bogomilmi, v Nemecku runkelmi, v Taliansku speronistami a patarénmi a v Anglicku publikánmi. Podstata ich učenia vychádzala z gnosticizmu – uznáva gnózu, ktorá je v opozícií voči kresťanskej viere.