Bol to veľký pápež a plody jeho práce sa dali zbierať celé desaťročia. 5. V rukách inkvizície

5.1. Giordano Bruno
Je paradoxom dejín kacírstva, že mnohí zo slávnych heretikov boli vychovávaný v najelitnejších cirkevných inštitúciách. Takýto bol aj prípad Giordana Bruna.
V roku 1563 vstúpil mladý Filip do neapolského kláštora dominikánov, kde sa zaoberal štúdiom logiky a dialektiky. Tu prijal meno Jordán teda Giordano. Zaujímala ho predovšetkým stredoveká filozofia a scholastici, hlavne Tomáš Akvinský. Vlastný kláštorný život mu priniesol sklamanie. Vyštudoval teológiu a v roku 1572 sa stal kňazom. V roku 1575 na seba upozornil nesprávnymi názormi a o rok neskôr bol obžalovaný z mylných názorov v 130 bodoch. Rozhodol sa preto opustiť kláštor a začal viesť život štvanca a potulného filozofa. Istý čas bol usadený v Janove, potom nasledovali Benátky, Ženeva. Vo Francúzsku sa pomerne dlho zdržal, pretože ako človek učený tu bol uznávaný. Avšak po vypuknutí občianskej vojny, kedy sa posilnilo postavenie katolíckej ligy, rozhodol sa odísť do Anglicka. Všade horlivo propagoval Koperníkove učenie, s ktorým sa zoznámil už v Taliansku.

V Anglicku istý čas pôsobil, ale vadilo mu podnebie a „zvláštna“ reč, ktorú sa nikdy nenaučil, odcestoval preto do Paríža. Potom sa zdržiaval v Nemecku, zavítal aj do Čiech a chcel sa usadiť vo Frankfurte nad Mohanom. Mestská rada sa neodvážila povoliť trvalí pobyt v meste tak známemu kacírovi ( bol za kacíra vyhlásený aj luteránmi aj kalvinistami), ale východisko sa potom predsa len našlo. Vo Frankfurte nebol nijak prenasledovaný a predsa sa rozhodol dobrovoľne odísť pôsobiť do Benátok. Benátky mali zvláštne postavenie nielen medzi talianskymi štátmi, ale tiež vo vzťahu k cirkvi a pápežovi. Preto si asi Bruno myslel, že pobytom na území patricijskej republiky nič neriskuje. Benátska inkvizícia nebola tým, čo obvykle pod týmto pojmom rozumieme. Predovšetkým nepodliehala cirkvi ale štátu. Jej hlavnou úlohou bolo bdieť nad bezpečnosťou režimu a iba v súvislosti s tým sledovať previnenia náboženského charakteru, ak rušili dobré mravy, ohrozovali morálku, a teda aj stabilitu spoločnosti. Tu dával lekcie mladému Giovanimu Mocenigovi, ktorý ho ubytoval priamo vo svojom paláci. V roku 1592 mu oznámil, že sa chystá vrátiť do Frankfurtu, aby tam redigoval svoje knihy. Mocenigo nesúhlasil a podal na svojho učiteľa udanie u benátskej inkvizície. Giovani Mocenigo prepadol záchvatom zúrivosti, keď sa dozvedel, že sa jeho učiteľ chystá odísť.