Keďže podporoval evanjelickú chudobu, ktorú hlásali určité heretické skupiny, podarilo sa mu niektoré z nich získať na svoju stranu (napr. humiliátov z Lombardska). Proti kacírstvu podnikal inak rázne kroky a vyhlásil ho za najvyššiu zradu boha. V roku 1215 zahájil IV. lateránsky koncil, ktorým položil základy inkvizičným súdom. Nachádzali sa tu zástupcovia krajín, ktoré nikdy predtým svojich zástupcov nevyslali. Z kráľovstiev poľského, českého a uhorského. Veľká časť z uznesení tohto koncilu sa stala platnou súčasťou cirkevného zákonodarstva. Jeho nástupcovia na pápežskom stolci predovšetkým Gregor IX. ho potom len rozširovali a nadväzovali na základy, ktoré položil Inocenet III. a jeho koncil. 2.3. Žobravé rády
Vlastné meno zakladateľa rádu kazateľov bolo Domingo de Guzman, tohto muža som už spomenula v súvislosti s udalosťami v Provence. Narodil sa pravdepodobne v roku 1175 v Kastílii v hlboko náboženskej rodine. Študoval teológiu a filozofiu. Neskôr sa stal zástupcom priora v Osme. Stal sa obľúbencom svojho nadriadeného Diega de Azebes. Na ceste pre nevestu kastílskeho princa, sa zoznámil s albigéncami a valdénskymi. Tu spoznal ich učenie. Neskôr to bol pápež Inocent III, ktorý ho spolu s Diegom De Azebes vyslal na misiu práve k nim. Stali sa chudobnými kazateľmi, ktorí chodili pešo. Ovplyvnili mnohých duchovných a ich výsledok nadchol i Inocenta, ktorý im schválil túto formu šírenia viery. Dominik následne založil komunitu rehoľníčok, ktoré podporovali prácu misionárov aj z materiálnej hodnoty. V roku 1207 biskup Diego zomrel. Konfrontácie s albigénskymi heretikmi vzrastali.
Dominika akékoľvek násilie desilo. Útočisko našiel v kláštore Prouville a odtiaľ vychádzal kázať aspoň do blízkeho okolia. Po víťazstve katolíckej strany Dominik pochopil, že je potrebné vytvoriť stále centra založené na pevnom základe v duchu evanjelickej dokonalosti. Túto ideu uskutočnil v Touluse, kde sa začala budovať sieť kláštorov. Teologická výučba sa spájala s dobrovoľnou materiálnou skromnosťou rehoľníkov. Ich príjmami bola len almužna. Odtiaľ pramení aj pejoratívny názov žobravá rehola. IV. lateránsky koncil však zakazoval vznik nových rádov, požadoval, aby sa rehoľa riadila poriadkom niektorého už existujúceho rádu. Dominik si vybral regulu sv. Augustína, ale aplikoval ju na vlastné ciele a cirkevné potreby. Pápež Honorius III. napokon jeho reholu schválil. Oficiálny názov znie rád bratov kazateľov. Cieľ sv. Dominika sa splnil, jeho rád sa rozšíril po celej Európe. Zomrel v roku 1221 v Bologni a v roku 1234 ho Gregor IX. vyhlásil za svätého.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Inkvizícia
Dátum pridania: | 13.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | aleachim | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 136 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.5 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 32m 30s |
Pomalé čítanie: | 48m 45s |
Zdroje: HODAS, Karol: František z Assisi – svätec, reformátor a básnik. In: Historická revue, 6 / 2000, roč. XI. s. 14., HODAS, Karol: Sv. Dominik zakladateľ rádu bratov kazateľov. In: Historická revue, 3 / 2000, roč. XI. s. 7., HROCH, Miroslav – SKÝBOVÁ, Anna: Králové, kacíři, inkvizítoři. 1. vyd. Praha: Československý spisovateľ, 1987. 325 s., KELLY, J.N.D.: Pápeži dvoch tisícročí. 1. vyd. Bratislava: Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9, KOMA, Štefan: Inkvizícia. Skutočnosť, mýtus, odprosenie. 1. vyd. Habovka: Liesek, 1999. 116 s. ISBN 80-968232-4-8, ŠTEFÁNIK, Miroslav: Casanova a inkvizícia. In: Historická revue, 9 / 2000, roč. XI. s. 12 -13.
Podobné referáty
Inkvizícia | SOŠ | 2.9921 | 309 slov | |
Inkvizícia | SOŠ | 2.9821 | 3166 slov | |
Inkvizícia | SOŠ | 2.9601 | 4248 slov | |
Inkvizícia | GYM | 2.9856 | 1162 slov |