Posledným najvyšším bohom bol Serapis, ktorý vznikol z vôle Ptolemaia I aby spojil egyptské a grécke záujmy a aj preto býva označovaný ako helenistický boh. Bol bohom pre všetko ale najčastejšie bol uznávaný ako boh Slnka a podsvetia, ale aj ako boh plodivej sily, liečenia a veštenia. Bol zobrazovaný ako fúzatý muž s egyptskou korunou Atef na hlave. Jeho kult pretrval v rôznych podobách až do 5. storočia nášho letopočtu. Mytológia
Plavba Rea: Slnko bolo uctievané v troch podobách. Ráno ako Skarabeus Cheprer, naobed ako Re v zenite a pri západe ako starec Atum. V noci podnikal nebezpečnú cestu v temnote cez kráľovstvo mŕtvych. Plavba je rozdelená do 12 etáp (koľko má noc hodín). Niet vzkriesenia bez smrti, táto plavba znázorňuje celý životný ja posmrtný priebeh až po znovuzrodenie.
Usirov cyklus: Boh spájaný s prechodom k obrábaniu pôdy múdro vládol spolu so svojou manželkou, pomáhali ľuďom, učili ich spracovávať potraviny aj technikám každodenného života ako piecť chlieb a tkať(jesť a odieť). Chcel však rozšíriť civilizáciu aj za hranice Egypta a tak prenechal vládu manželke Eset. Mladší brat Sutech zosnoval sprisahanie, podarilo sa mu Usira nalákať do Sarkofágu a hodiť do Nílu. Jeho manželka ho našla až v Babylose vo Fenícii. Kráľ jej sargofág daroval a ona sa pokúšala Usira oživiť, Sutech mŕtvolu rozsekal na 14 častí, Eset nenašla všetky, zostal neplodným aj keď jej ho ostatní bohovia pomohli čarami oživiť a tak viac nesmel byť panovníkom pozemského sveta, stal sa bohom druhého sveta, ktorý odvtedy nie je temný a smutný, ale žiarivý ako jeho panovník(žeby počiatok raja?).
Posvätný skarabeus: Egypťania ako jediný národ zaradili medzi svojich bohov chrobáka.
Bol symbolom kozmu a ochrankyne delty Nílu bohyne Neit. Chrobák, ktorý ťahá po nebeskom obzore Slnko, egyptsky Cheprer, bol aj symbolom transformácie (cheper – transformovať, stať sa), čo značilo božskú vlastnosť meniť podoby. Dôkazom o jeho význame je množstvo vyobrazení, stal sa námetom na výzdobu mnohých šperkov a mŕtvym sa kládli na hruď, možno aj preto aby sa mohli ľahšie transformovať. Na amuletoch boli z druhej strany vyryté prosby napr. za posvätný život. To svedčí o veľkom náboženskom význame tohto posvätného zvieraťa.
Posvätný býk: Hapi – bol uctievaný v prvom skutočnom zjednotenom hlavnom meste, v Mennefere. Bol to mocný boh poľnohospodárstva, sily a plodnosti. Neskôr býva zobrazený aj s kotúčom Slnka medzi rohami. Vývoj so slnečnou mytológiou ho mal povýšiť na boha. Posvätné zviera, starostlivo vyberané mníchmi na základe zvláštnych znamení, najmä škvŕn, bolo zavedené do svojej svätyne, žilo asi 14 rokov a bolo oň náležite starané, po smrti bolo jeho telo mumifikované. Ako pravý boh bolo uctievané počas života i po smrti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Náboženstvo starovekého Egypta
Dátum pridania: | 29.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | hemic | ||
Jazyk: | Počet slov: | 939 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.4 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 5m 40s |
Pomalé čítanie: | 8m 30s |
Podobné referáty
Náboženstvo starovekého Egypta | SOŠ | 2.9394 | 2221 slov |