z Českých krajín doslova "stavenisko Európy" sa ale neobmedzovala len na tieto stavby, ale aj výstavby napr. Karlovho mostu (od r. 1357) alebo mnohých sakrálnych budov, či ich častí ako napr. katedrálneho chóru v Kolíne nad Labem (od r. 1360). Ako nemecký kráľ (zvolený roku 1346) sa snažil zaistiť ríši mier a vybudovať výsadné postavenie českého kráľovstva v jeho rámci (Zlatá bula Karola IV.: zaručovaľa českému kráľovi prvé miesto medzi svetskými kurfirstami, dedičnosť trónu v mužskej i ženskej postupnosti, v prípade vymretia vládnucej dynastie právo slobodnej voľby, výslovné vybratie českého územia z ríšskeho súdnictva a finančnej správy, nariaďovala kurfirstom poznať spolu s nemčinou i taliančinu a češtinu). Bol výborným diplomatom a len vzácne sa uchyľoval k vojenskému riešeniu problému, rodový majetok rozširoval tiež sobášnou politikou: bol štyri krát ženatý - s Blankou z Valois (1323), Annou Falckou (1349, po smrti milovanej Blanky si vzal dcéru falckého kurfirsta Rudolfa II), Annou Svídnickou (1353, opäť ovdovel a tak si vzal dedičku sliezskych zemí a chráneňkyňu uhorského kráľa Ľudovíta I.) a Alžbetou Pomořanskou (1363, opäť ako vdovec si vzal dcéru pomoravského vojvodu Bogislava a vnučku poľského kráľa), ktoré mu porodili 12 detí. Takisto svoju ríšu rozširoval i s "pomocou" peňazí. V júni 1365 sa ako jediný cisár od dôb Fridricha I. Barbarossu Karol IV. nechal korunovať arelantským (burgundským) kráľom. 1365 - 1367 dvorný maliar majster Theodorik vytvoril v kaplnke Karlštejnu unikátnu obrazovú galériu svätcov 1365 umiera Karlov neprajník rakúsky vojvoda Rudolf IV. V 1366 založil na Karlovej univerzite internát. Samozrejme stále pokračuje rozvoj ríše, kráľ sa zapája do mnohých dohôd, realizuje mnohé svoje plány, všetko však najradšej diplomatickou cestou. R. 1375 opäť Karlova snaha rozšíriť krajinu sobášnou politikou - syn Žigmund je zasnúbený s uhorskou princeznou Máriou, ktorá mala Luxemburgovcom priniesť poľskú korunu. Takisto r. 1375 umiera Karlov mladší brat Ján Henrich, moravský markrabě. 10. 6. 1376 po veľkom diplomatickom úsilí dosiahol Karol IV. pre svojho milovaného syna Václava jednomyseľné voľby rímskeho kráľa. 21. 12. 1376 Karol IV. vydal nástupnícky rád, ktorým v predtuche svojho konca rozdelil dovtedy jednotnú vládnu moc medzi svojich troch synov: Václava IV. (Čechy, Sliezsko, Budyšínsko), Žigmunda (Braniborsko) a Jána (Dolné Lužice, Zhorelecko). Karol IV.