Sedem divov sveta

Pred 2000 rokmi grécky spisovateľ nazývaný Antipater zo Sidonu zostavil zoznam stavieb, ktoré vo svojom čase považoval za najväčšie a najhonosnejšie. Tie sa neskôr stali všeobecne známe ako Sedem divov sveta. Nikto presne nevie, prečo Antipater ten zoznam urobil. Možno to bolo zamýšľané ako prvý turistický sprievodca po krajinách východného stredomoria. Počet divov bol pokladaný za významný. Od najstarších čias sa číslo 7 považovalo za posvätné a často sa spájalo vo folklóre a náboženstve so zvláštnymi alebo mystickými udalosťami. Samozrejme, v priebehu stáročí sa niektoré z divov sveta zrútili a rozpadli sa na ruiny, takže neskorší spisovatelia zostavovali svoje vlastné zoznamy iných veľkolepých pamiatok a divov. Čo však odlišuje všetky "divy" od ostatných stavieb v celej histórii, či už starých, alebo moderných, je to, čím ohromujú - buď ich obrovská velkosť, pozoruhodný spôsob, akým boli postavené, alebo jednoducho ich vynikajúca krása. Vždy však majú jednu spoločnú črtu, a tou je ich nezničiteľná schopnosť pôsobiť na ľudí ako div.

1. div - Pyramídy:
Blízko brehov rieky Níl sa vysoko nad púšťou týčia slávne egyptské pyramídy. Vybudovali ich Egypťania Starej a Strednej ríše skoro pred 5000 rokmi. Sú najstaršími zo starodávnych siedmych divov sveta a jediné zostali stáť do dnešných dní. Pyramídy sa budovali ako hrobky pre kráľov. Všetko, čo by mohli potrebovať v nasledujúcom živote, pochovávali s nimi, vrátane mnohých vzácnych osobných predmetov a pokladov. V pohrebných komorách pyramíd archeológovia objavili klenoty, potraviny, nábytok a hudobné nástroje a loveckú výstroj. Tri najznámejšie sú v Gíze neďaleko Mennoferu, a to Chufevova, Chafreova a Menkaureova, ktoré stráži monumentálna sfinga. Pyramídy postavili pre faraónov 4. dynastie. Neďaleko hrobiek kráľov ukrývajú menšie pyramídy sarkofágy kráľovien. V Hornom a Dolnom egypte možno narátať do šesťdesiat pyramíd. Na prepravu miliónov ton kameňa, ktorý bolo treba nalámať v lomoch a potom premiestniť na stavenisko, sa organizovali celé výpravy. Faraóni na prostriedkoch nešetrili. Ich hrobky museli byť predsa nezničiteľné a neprístupné. Chufevova pyramída bola 147 metrov vysoká, bočný rozmer bol 227 metrov.