Doba rímska
V dobe okolo prelomu letopočtou, keď po ovládnutí Panónie v rokoch 12 – 9 pred Kr. posunuli Rimania hranice svojej ríše k Rýnu a Dunaju, sa dostali do susedstva dva svety: rímske impérium s rozvinutou štátnou organizáciou, rozsiahlym hospodárskym a vojenským potenciálom a barbari v ostatných častiach Európy, ktorí žili až doteraz v rodovom zriadení (len výnimočne – Dákovia – dospeli k vyšším formám spoločenského usporiadania). Ďalší vývoj bol do značnej miery určovaný mnohotvárnymi vzťahmi týchto dvoch síl. Antický Rím významne zasiahol do života kmeňov v „barbariku“ za svojou severnou a východnou hranicou.
Vedúce postavenie koncom starého letopočtu získali germánske kmene a to predovšetkým na úkor Keltov, ktorých doménu potom ničila rímska expanzia z juhu.
Prvé obdobia konfrontácie medzi impériom a germánskymi kmeňmi za cisára Augusta a na počiatku vlády cisára Tiberiusa (v rokoch 12 pred Kr. – 16 po Kr.) boli v znamení ofenzívy. Územie až po Labe sa malo stať provinciou Germania Magna. Do roku 6 pred Kr. ovládali Rimania územie až po Veseru. Roku 6 po Kr. sa stalo hlavným cieľom podrobenie Marobudovej ríše, kmeňového zväzu, ktorého stredom boli Markomani sídliaci v Čechách, kam prišli pod vedením kráľa Mareobuda z oblasti stredného toku rieky Mohan. Výprava proti Marobudovi musela byť zastavená kvôli povstaniu v Panónii. Súčasne sa vyhrotila aj situácia v severnej časti podmanenej Germánie. Zväz kmeňov pod vedením cheruského Arminia zničil roku 9 po Kr. v Teutoburskom lese (pravdepodobne oblasť dnešného Bielefeldu) takmer celé rímske porýnske vojsko (celkom asi 20 – 30 tisíc mužov). To zaistilo germánskym kmeňom za Rýnom a Dunajom osobitný vývoj. Rímske impérium predtým v krátkej dobe ovládlo územie Keltov, Ilýrov a Trákov (na západe zabralo veľkú časť Anglicka), ale teraz už nebolo schopné natrvalo si podmaniť menej vyspelé kmene.
Výbojné ťaženia boli vystriedané diplomaciou. Rimania sa snažili prikloniť si na svoju stranu germánsku rodovú aristokraciu, ktorá dostávala dary a jej príslušníci bývali, či už dobrovoľne alebo ako rukojemníci, na území ríše. Niektorí sa stali vládcami klientských štátov, ktoré mali zaisťovať hranicu ríše (napr. Vanniove kráľovstvo niekde na juhozápadnom Slovensku osídlené Kvádmi).
Na rímsko – germánskom pomedzí však stále dochádza k bojom. Väčšieho rozsahu bolo Domitianové ťaženie proti Chattom roku 83.