Jej územie, približne dnešné Rumunsko, obývala severná vetva Trákov – Dákov (tak ich nazývali Rimania) čiže Getovia (podľa gréckeho názvu). Rozvoj dáckeho prostredia vyvrcholil v 1. stor. vytvorením Decabelovej ríše, ktorej centrum bolo mohutné hradisko Sarmizegetusa v južnej časti karpatského oblúka. Dáciu však ovládali Rimania iba do roku 271, kedy túto jedinú provinciu za Dunajom opustili. Miestne dácke, teraz romanizované obyvateľstvo však už nedokázalo obnoviť rozkvet predchádzajúcej ríše. V dobe sťahovania národov sa dostalo do styku s Gótmi, Gepidmi a Húnmi, v 7. stor. dokonca so Slovanmi. Neskôr, behom 9. a 10. stor., sa v prostredí romanizovaného osídlenia na území antickej Dácie sformovala rumunská národnosť. Za dácku sa obvykle považuje lipická kultúra osídľujúca oblasti horného a stredného toku Dnestru a Moldavsko.

V dobe rímskej došlo predovšetkým ku konfrontácii rímskeho otrokárskeho štátu s neskorými pravekými kmeňmi. Boje a obchodné styky prispeli niekedy k rozvoju „barbarov“, u ktorých niekedy vznikali predpoklady neskoršieho vytvárania feudálnych vzťahov a rano stredovekých národností, ale urýchlili aj krízu rímskeho impéria. Značnú nerovnomernosť vývoja v Európe preukazujú pamiatky lovecko -rybárskych kmeňov z okrajových oblastí. Do niektorých z nich až v tejto dobe došlo k rozširovaniu metalurgie železa. Legenda o založení Ríma

- (pripisuje sa Etruskom):
- Po dobití Tróje priviedol zvyšky Trójanov do Talianska Aenas a založil tu mesto Alba Longa (na r. Tiber). Dvojčatá Romulus a Remus, synovia Rey Silvie, dcéry kráľa Alba Longy, a boha Marsa (Aenasovi vzdialení potomkovia) boli jej strýkom Amuliom, kt. uzurpoval trón, prikázaní vložiť do košíka upleteného z tŕstia a položiť na hladinu Tibera. Voda ich vyplavila (úpätie Palatína), tam ich našla vlčica (-> Kapitolská vlčica), kt. ich v neďalekej jaskyni oddojčila. Zachránil ich a vychoval pastier Faustulus a jeho žena Acca Larentia. Po zvrhnutí Amulia a návrate ich starého otca na trón, súrodenci založili osadu na Palatíne. Keď okolo nej postavili múry, Remus múr preskočil a Romulus ho zabil, zrejme pre svätokrádež (Romulus -> Roma - Rimania za republiky verili, že je to osudový názov Ríma, amor = láska). Romulus sa rozhodol prizvať ľudí, kt. by žili v jeho meste; podarilo sa mu priviesť mužov lebo v preliačine medzi 2 vrchmi Kapitolského vrcholku založil azyl pre utečencov a vyhnancov, zväčša zrejme zločincov. Ženy získal tak, že oklamal Sabínov z Kvirinalu, kt. priviedli svoje ženy na slávnosť. Romulus Sabínov premohol a uniesol ich ženy.