Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 10.06.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ellla | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 024 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 32m 30s |
Pomalé čítanie: | 48m 45s |
24.6.1789 sa k nim pridala aj väčšina duchovenstva a deň na to aj časť šľachty. NZ, na ktoré sa povýšil tretí stav, sa 6.7.1789 vyhlásilo za Ústavodarné národné zhromaždenie – „Constituante“ (ďalej len ÚNZ) a proklamovalo suverenitu ľudu voči legitímnej moci kráľa. Zasadanie ÚNZ (do októbra 1791) bolo prvým obdobím Francúzskej revolúcie.
Konštituovaním Národného zhromaždenia (-> 17.6.1789), prísahou v Loptovej sieni (-> 20. 6.1789) a proklamáciou suverenity ľudu voči legitimite panovnícke moci, ktorou začala revolúcia - a to ešte pred útokom ľudu na Bastilu. Skôr ako sa ľud v uliciach chopil moci a postavil sa proti desaťročia trvajúcemu útlaku kráľovskej vlády, ovládli politickú scénu mešťania a sčasti aj šľachtickí politici, generáli, publicisti, právnici a spisovatelia. Nemožno zabudnúť ani na kráľa, ktorý v tomto rannom štádiu revolúcie nebol ani tak obeťou povstania, ako skôr aktívnym činiteľom na politickej scéne. Revolučné udalosti vo Francúzsku v rokoch 1789 až 1792 v podstate určovalo päť osôb - kráľ Ľudovít XVI., markíz de La Fayette, gróf Honoré de Mirabeau, Camille Desmoulins a Jacques Roux. Bola to fáza ústavnej politickej revolúcie. Vystriedala ju vláda Konventu a taktiež hrôzovláda Výboru pre všeobecné blaho. Táto etapa je charakterizovaná Maximiliénom de Robespierre, Georgeom Dantonom a Jeanom Paulom Maratom. Prvú fázu revolúcie však - i keď nechcene - najviac ovplyvnil kráľ Ľudovít XVI. tým, že odmietol požiadavky NZ a usiloval sa o jeho rozpustenie.
Koniec nenávideného väzenia
14.07.1789 sa považuje za začiatok revolúcie. Je to vďaka pádu Bastily (príloha č.2). Už 12.júla tretí stav rozhodol zriadiť parížske milície. 13.júla sa obyvateľstvo začalo ozbrojovať, kopať zákopy a stavať barikády. Útok na Bastilu bol signálom na vypuknutie revolúcie v celom Francúzsku. Bola symbolom ancien régime, preto bolo tak dôležité ju zničiť. V Paríži sa 14.júla rozšírila správa, že v Invalidovni sa rozdávajú zbrane. Boj sa začal o tretej a trval tri hodiny. 160 Parížanov bolo usmrtených alebo zranených. Masy vnikli do pevnosti, odzbrojili posádku, oslobodili väzňov a vyplienili pevnosť. Väzni sa tam dostávali na kráľov príkaz a priamo podliehali jeho rozhodnutiam. Zatýkali ich tajne a tak tajne ich aj privážali. Toto miesto nenávideli všetci, čo zmýšľali slobodne. Teraz tomu bol koniec.
Historik Jules Michelet: „Treba povedať, že Bastila nebola dobytá, ale že sa vzdala.
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9846 | 1353 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | VŠ | 2.9417 | 4744 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |