Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 10.06.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ellla | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 024 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.5 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 32m 30s |
Pomalé čítanie: | 48m 45s |
Vrátili sa do Paríža. ÚNZ sa rozhodlo, že do prijatia ústavy ho zbaví jeho funkcií. 3.9. bola vyhlásená nová ústava (príloha č.1). 13.septembra prijal kráľ túto ústavu a na druhý deň na ňu zložil prísahu. Tak sa stala z Francúzska konštitučná monarchia. Prijatím ústavy sa cieľ ÚNZ naplnil a ÚNZ sa teda mení na Zákonodarné národné zhromaždenie (ďalej len ZNZ). 1.10.1791 na prvom zasadaní ZNZ sa začala druhá etapa Francúzskej revolúcie.
Zákonodarné národné zhromaždenie (r.1791-1792)
V ZNZ zaujali miesta na pravej strane umiernení monarchisti (La Fayette) – prívrženci konštitučnej monarchie, miesta naľavo pripadli jakobínom (Danton, Marat) – republikánsky orientovaní. Girondisti boli umiernenejší, montagnardi radikálnejší. ZNZ, feuillanti na čele s La Fayettom vedeli, že vojnu je treba zahájiť, ale obmedziť ju len na bezvýznamnú vojenskú výpravu proti emigrantom v Prusku a Rakúsku. Girondisiti, naopak, chceli aktívnu vojnu a hlavne proti Rakúsku, ktoré feuillanti i girondisti pokladali za najväčšieho nepriateľa. Robespierre a Marat vedeli, že vojna je nevyhnutná. Boli ale ostro proti girondistom, ktorí chceli udrieť ako prví. Francúzi sa pokúšali na vyviaznutie z tejto situácie o rôzne cestičky s ostatnými štátmi, ale bezúspešne, i kvôli Ľudovítovej tajnej diplomacii. R.1792 zomrel Leopold II. Nastúpil František I., ten chcel zahájiť vojnu proti Francúzsku. Girodnisti ho žiadali, aby zrušil spolok s Pruskom, ktorý bol založený 7.2. kvôli strachu pred krajinou Galského kohúta, a aby prestal pripravovať ťaženie proti krajine. Odmietol. 20.4.1792 na podnet kráľa začalo Francúzsko vojnu proti Rakúsku. Tak sa začalo prvá koaličná vojna, ktorá trvala do r.1797. Porážka Francúzska radikalizovala situáciu – vlády sa ujali sansculloti – mestská chudoba. Uväznila kráľa s rodinou. ZNZ bolo donútené vypísať voľby do Konventu. Po ÚNZ a ZNZ to mal byť už tretí parlament.
Víťazstvá koalície síce stupňovali sebavedomie monarchov, ale druhej strane vzrastalo povedomie Francúzov a ich odpor voči zahraničnej invázii.
Konvent a girondisti od septembra 1792 do apríla 1793
22.9.1792 po zosadení kráľa vyhlásil Konvent Francúzsku republiku (príloha č.11). Od 22.septembra sa úradné listiny začali datovať údajom „I. rok republiky“. Zo 750 poslancov v Konvente bolo 200 girondistov, 110 jakobínov, ostatní boli bez jednoznačného politického zamerania. Girondisti sa spojili so stredom, tak mali viac prívržencov. Jakobíni mali však viac prívržencov medzi obyvateľstvom.
R.
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9846 | 1353 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | VŠ | 2.9417 | 4744 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |