Ústup Grouchyho zboru
Jedna časť francúzskej armády nemala ani poňatia o udalostiach pri Waterloo. 30 000-ový zbor maršála Grouchyho stále podľa Napoleonových príkazov prenasledoval Prusov, ktorý ustupovali po prehratej bitke pri Ligny. V skutočnosti sa hlavná pruská armáda dostala až k Waterloo, kde už dávno masakrovala francúzskych vojakov a Grouchy bojoval len s pruským zadným vojom, ktorý mal za úlohu zadržiavať postup Francúzov.Grouchyho zbor ešte deň po Waterloo nemal žiadne správy o zbytku Napoleonovho vojska. Francúzi stále bojovali s Prusmi, konkrétne s Thielmanovým zborom pri Wavre. Grouchy dokonca prinútil Prusov ustúpiť a nariadil ich prenasledovanie.V tej chvíli prišiel Napoleonom vyslaný posol, ktorý referoval o priebehu bitky pri Waterloo. Grouchy poslovi najprv neveril a považoval ho za špióna, ale nakoniec sa musel zmieriť so skutočnosťou. Maršál okamžite s katastrofou oboznámil svoj štáb. Ešte predtým sa ospravedlnil generálovi Gerardovi, ktorý mu deň predtým navrhol miesto prenasledovania Prusov okamžitý pochod k Waterloo.
Grouchyho zbor bol poslednou organizovanou jednotkou severnej armády a Grouchy pochopil svoju zodpovednosť. Jeho armáda mohla pomôcť k záchrane Francúzska. Podmienkou bol ale úspešný ústup.Po porade so svojim štábom sa Grouchy sa rozhodol pre ústup na Namour. Niektorí generáli navrhovali úplne nereálne a samovražedné plány. Celá cesta až francúzskej hranici bola dlhá asi 85 kilometrov. Zatial čo časť armády stále prenasledovala ustupujúcich Prusov, jadro sa odpútalo a začalo ustupovať. Ústup kryl generál Vandamme. Prusi si zmenu situácie neuvedomili a nevedeli ktorým smerom im Francúzi unikli. Cesta do Namour prebiehala bez problémov. Vandamme Namour obsadil, rozdal vojakom zásoby a ubytoval v meste všetkých ranených. Na druhý deň do Namouru dorazilo jadro armády, ktoré medzitým odrazilo pruské sily, ktoré znova našli francúzsku armádu. Obyvatelia Namouru privítali francúzskych vojakov veľmi srdečne. Belgičania sa cítili spriaznení s Francúzmi, nanávideli Prusov, a preto Grouchyho mužom všemožne pomáhali. Najviac namurskí obyvatelia pomohli pri odsune ranených, ktorých naložili do lodí a po rieke Meuse ich odoslali do bezpečia. V tej dobe už Prusy stáli pred Namourom. Vandameho zbor ich zadržoval kým sa nedostali do bezpečia všetci ranení a kým jadro armády mesto neopustilo. Potom sa stiahol aj zadný voj, ale mesto až do polnoci držala francúzska posádka. Keď sa Grouchy dostal so svojou armádou na francúzske územie informoval o tom Soulta. Napoleonovi priviedol 33 000 vojakov a 96 diel. 23. júna sa Grouchyho sbor spojil so zbytkom armády, ktorú zhromaždil Soult. "Vykonal ste Francúzsku službu, ktorú všetci ocenia4", napísal Grouchymu minister vojny Davout. Ďalšie generácie ale Grouchyho počínanie hodnotili inak.

Napoleonov odchod od armády, situácia v Paríži
Blucher a Wellington našťastie postupovali dosť pomaly. Prusi sa dostali len k francúzskej hranici, lebo pruská armáda bola vďaka prenasledovaniu priveľmi rozťahaná a unavená. Angličania boli ešte stále neďaleko Waterloo. Wellington odišiel do Bruselu a znova organizoval svoju armádu postihnutú veľkými stratami. Zaujímal sa najmä o doplnenie zásob svojej armády. Z Nizozemska priviedol asi 17 000-ový záložný zbor. Vojvoda sa presunul za armádou do Nivelles. Wellington v dennom rozkaze poďakoval armáde za statočnosť a oznámil, že na rade je ťaženie do Francúzska. Zakázal akékoľvek násilnosti a plienenie. V liste bratovi sa Wellington priznal, že "ešte nikdy nebol tak blízko porážke5". Prenasledovanie Napoleona ho nezaujímalo, pretože vedel, že Blucher sa bude do Francúzska hnať tak rýchlo ako sa len bude dať. Hneď ako sa Blucher dozvedel o zhromažďovaní francúzskej armády, snažil sa prinútiť Angličanov k rýchlejšiemu tempu, aby využili "francúzsky des po prehratej bitke6".Napoleon sa zatiaľ snažil chod vecí znova získať pod kontrolu. Dorazil do mesta Phillipeville, kde si vypočul skľučujúce hlásenia niektorých svojich generálov. Z armády sa podarilo znova zhromaždiť len okolo 8600 vojakov. Generála Moutona de Lobau, ktorý sa vrátil do Quatre-Bras zbierať utečencov, zajali Prusi. Napoleon rozkázal zhromaždiť vojakov z pevností a niektoré jednotky, ktoré strážili hranice. Za hlavné zhromaždisko určil mesto Laon, kde mal zbytky armády zorganizovať Soult. Posol bol bol vyslaný aj ku Grouchymu. Mal mu tlmočiť inštrukcie o ďalšom smere ústupu. Napoleon potom nasadol do koča a pokračoval smerom na Laon. Napoleonovi pobočníci sa nazdávali, že cisárova vec je stratená - jedinú možnosť videli v jednaní zo spojencami alebo v abdikácii v prospech syna. Napoleonovým generálom sa zatiaľ podarilo znova postaviť delostrelectvo. Cisár rozmýšľal či má ostať pri armáde alebo či nebude lepšie vyraziť do Paríža. Keď sa o situácii radil so svojim štábom, jeho generáli ho presvedčili aby odišiel do Paríža, dozeral na snemovne, umlčal opozíciu a pripravil mesto na obranu. Podľa spomienok Fleuryho de Caboulon, Napoleon nakoniec povedal: "Pretože ste presvedčení, že je to nevyhnutné, odídem do Paríža. Ale stále si myslím, že mi radíte hlúposť, moje skutočné miesto je tu.7" No podľa cisárskeho komorníka Marchanda sa Napoleon na cestu do Paríža pripravoval už predtým. Už po niekoľký krát sa Napoleon musel rozhodovať medzi mocou a armádou (Egypt, Rusko) - vždy si vybral moc a armádu opustil. Je možné, že prítomnosť porazeného vojvodcu by armáde príliš nepomohla, ale situácia by sa mohla vyvíjať ináč, keby do Paríža prišiel v čele 40 000-ovej armády. Už v Phillipeville generál Flahaut tvrdil, že Napolen "je stratený len čo vkročí do Paríža8". Tieto slová sa v plnej miere potvrdili. Pred cestou do Paríža vypracoval Napoleon správu o ťažení. Vinu za neúspech pripísal náhlej panike v armáde. Cisár potreboval získať verejnú mienku a rozkázal správu okamžite uverejniť.Paríž bol o situácii informovaný pomerne dobre. Keď dorazili depeše maršála Soulta o víťazstve pri Ligny, situácia vyzerala optimisticky a dokonca aj opozícia gratulovala cisárovi k úspechu. Po dlhom čase bez správ začali vznikať pochybnosti hlavne v rojalistickom tábore. Fouché už tušil, že Napoleon prehral: "Dva dni bez správ. Nie je možné, že by nebol porazený.9" V jeho dome sa zišli všetci, ktorí neverili v cisárovo víťazstvo. Zhodli sa, že v prípade porážky je Napoleonova abdikácia nevyhnutná. Keď dorazil Napoleonov list pre Jozefa, ten ho okamžite prečítal rade ministrov a vyžiadal si ich mlčanlivosť. To by ale v rade nemohol byť Joseph Fouché, minister polície. Ako profesionálny kariérista Fouché už nespojoval svoju budúcnosť s porazeným Napoleonom a hneď sa pridal k protinapoleonskej opozícii. Fouché neveril v Napoleonov úspech už od jeho príchodu do Paríža a udržiaval tajné styky s koalíciou. Dopisoval si Talleyrandom, Metternichom aj s Wellingtonom. Hneď ako sa dozvedel najnovšie správy, postaral sa aby sa o nich dozvedelo čo najviac ľudí. Napoleonov list nechal vytlačil vo vládnych novinách, Moniteur.