Otázka Bourbonovcov
Pruské vojská v tomto čase už prekročili francúzske hranice a začali obsadzovať pevnosti. Wellington vydal proklamáciu k Francúzom. Oznamoval, že prichádza ako osloboditeľ spod Napoleonovho jarma. Zároveň vyzval Ľudovíta XIII. aby prekročil hranice, pretože "jeho prítomnosť je vo Francúzsku dôležitá".O budúcej situácii vo Francúzsku zatial jednali predstavitelia koalície v Heidelbergu. Dali jasne najavo, že jedinou prekážkou mieru je Napoleon. Najmä Metternich a Wellington by na tróne najradšej videli Ľudovíta, svoj názor však nepresadzovali nátlakom na Francúzsko. Priali si, aby Francúzi prijali Bourbonovcov dobrovoľne. Talleyrandovi odkázali, že rojalistickí komisári majú prekročiť hranice inou cestou ako koaličné vojská. Keď spojencov, ktorý sa medzitým presunuli do Mannheimu, dostihla správa o abdikácii a nasledujúcich udalostiach, Metternich túto správu konzultoval s Alexandrom. Potom obaja oznámili Wellingtonovi, že abdikáciu neuznajú, pretože by zároveň museli uznať nástupníctvo Napoleona II. Alexander zároveň vyzval vrchného veliteľa spojeneckých armád Schwarzemberga k zrýchlenému presunu do Francúzska, aby všetko nevybavili len Prusi a Angličania. V Paríži ďalej v prospech Bourbonovcov pracoval Fouché Keď sa správa o abdikácii Napoleona dostala do ulíc, medzi ľudmi zavládlo sklamanie. Večer sa ale davy rozišli. Fouché bol jediný kto pochopil realitu situácie a nevyhnutnosť prijatia Ľudovíta XIII. Nedokázal ale zabrániť snemovniam aby Napoleona II. uznali za následníka. Problém bol, že Ľudovíta za kráľa nikto nechcel. Podpora Napoleona a jeho syna bola napriek porážke oveľa väčšia ako v roku 1814. V tom čase bol návrat kráľa považovaný za návrat pokoja. Väčšina ľudí tej generácie už monarchiu na vlastnej koži nezažila a tak nemala predstavu čo to zmanená. Po roku sa Francúzom monarchia zhnusila. To bol jeden z dôvodov ľahkého návratu Napoleona. Ľudia mali pocit, že každý režim je lepší ako návrat kráľa. Ani v zúfalej situácii si preto takmer nikto návrat Ľudovíta neželal. Fouché musel dosiahnuť aby sa Bourbon dostal na trón mierovou a pokojnou cestou. Jeho poslovia nadviazali kontakty so spojencami a s rojalistami. Vznešenými funkciami odstránil La Fayetta aj Constanta a fakticky sa stal pánom situácie. Vznikla 5 - členná dočasná vláda a Fouché sa stal jej predsedom. Jediným problémom ostával Napoleon a jeho vplyv na ľudí. Fouché preto navrhol, aby bol Napoleon vyzvaný opustiť Paríž. Výzvu Napoleonovi adresoval Davout. Sklamaný, ponížený Napoleon odcestoval do zámku Malmaison. Doprevádzala ho časť gardy, ktorá ho ale nemala chrániť ale strážiť. S Napoleonom sa rozlúčil iba Carnot.24. júna prešiel hranice Ľudovít XIII. so svojou suitou a rojalisti mu pripravili veľké uvítanie. Kráľ predniesol prvú proklamáciu. Vyhrážal sa v nej rozpustením oboch snemovní. Wellington Ľudovítovi túto proklamáciu veľmi vyčítal. "Ako chcete aby Vás povolali, keď vyhlasujete, že ich rozpustíte?13"

Vojenská situácia
Vo Francúzsku ešte stále existovala armáda pripravená sa brániť. Na počudovanie väčšina generálov nepodporovala Napoleona II. ale Ľudovíta Filipa, vojvodu Orleánskeho, ktorý bol ale úplne neprijatelný pre Anglicko. Jeho čas príde až o 15 rokov.Napriek rôznosti záujmov kľúčových politikov, panovala zhoda v tom, že Paríž je treba brániť pred vpádom Bluchera a Wellingtona. Veliteľom obrany Paríža sa stal Davout. Pomalý postup spojencov dal Francúzom čas na spamätanie. Armáda sa zmenšila na polovicu a oslabovali ju dezercie. Počas pruského prenasledovania prišli Francúzi asi o 8000 mužov. Po abdikácii a vyhlásení Napoleona II. za nástupcu sa väčšina vojakov vrátila naspäť k armáde. Soult sa ešte pokúšal vyjednávať s Blucherom, ale Prusovo arogantné a nediplomatické správanie, keď požadoval okamžité vydanie Napoleona, dodalo francúzskym vojakom ďalšie odhodlanie. Blucher sa obrátil aj na Angličanov, Rakušanov a Rusov a žiadal ich, aby návrhy na prímerie neprijímali. Soult sa už nechcel ďalej kompromitovať spoluprácou s porazenou stranou a vzdal sa velenia. Armádu po ňom prevzal Grouchy, ktorého menoval Soult. Grouchy sa začal sťahovať k Parížu, aby tam bol skôr ako spojenci. Komisári poverení jednaním o mier znova dorazili k Prusom, ale tí ich ignorovali.Fouché sa snažil prehovoriť Davouta, aby boj vzdal a podporil Ľudovíta XIII. Maršál to ale odmietol a prikázal armáde stiahnuť sa k Parížu. Vedel, že na jeho obranu môže rátať so 100 000 mužmi, čo by malo stačiť na vybojovanie prijateľných mierových podmienok. Prusi stále odmietli jednať pokiaľ nebudú v Paríži. Blucher žiadal Napoleona živého alebo mrtvého, ukradnuté umelecké diela, okupáciu Champagne, pohraničné pevnosti a plnú náhradu vojenských výdajov. Davout, na Fouchého nátlak, poslal poslov aj k Ľudovítovi. Predložil mu podmienky jeho prípadného nástupu na trón: návrat bez cudzích vojsk, bezpečnosť pre Napoleona a jeho rodinu, zachovanie oboch snemovní a všeobecnú amnestiu. Armáda zatial ustupovala na Paríž a Vandammov zbor brzdil pruský postup.