referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Udalosti po bitke pri Waterloo
Dátum pridania: 18.09.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: arasid
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 617
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 21.4
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 35m 40s
Pomalé čítanie: 53m 30s
 
Napoleonova situácia
Stálym nebezpečenstvom ostával Napoleon. Bolo ho treba chrániť aby sa nedostal do rúk Prusom, ktorí by ho hneď popravili, ale bolo nutné zabrániť tomu, aby sa dostal k armáde, ktorú by ľahko mohol strhnúť na svoju stranu. Napoleon zistil, že jeho abdikácia bola zbytočná a trón pre svojho syna nezariadil. Davout navyše trval na tom, aby Napoleon odišiel na pobrežie, pretože hrozilo nebezpečenstvo, že padne do rúk Prusom.Napoleon zatiaľ požadoval, aby mu dali k dispozícii dve fregaty na cestu do USA. Fouché to Napoleonovi sľúbil ale zároveň o tom nepriamo informoval Angličanov, keď od nich žiadal pre Napoleona voľný priechod, s čím sa nedalo vôbec počítať. Fouché navrhol aby boli pripravené fregaty, Napoleon bol prepravený do prístavu Rochefort, ale aby lode nevyplávali skôr ako dôjde povolenie od Angličanov. Bol v tom jasný zámer dostať Napoleona preč z dosahu francúzskych a spojeneckých armád a zároveň mu brániť v úteku. Napoleon to pochopil odmietol odísť skôr ako bude mať istotu okamžitého vyplávania.Napoleon zatiaľ študoval vojenskú situáciu pred Parížom a vypracoval spôsob na rozdrtenie spojencov. Napísal Fouchému list, kde sa ponúkol, že sa ako generál postaví do čela armády a keď vybojuje pre Francúzsko spravodlivý mier, odcestuje do USA. Keď tento návrh dostal Fouché rozzúril sa a kategoricky žiadal aby Napoleon ihneď odcestoval do Rochefortu. Postaviť Napoleona do čela armády by znamenalo totálnu vojnu.Keď Napoleonovi doručili odmietnutie, úplne stratil energiu a vzdal svoj boj. Prezliekol sa do civilných šatov a rozlúčil sa s bratom Jozefom. Potom spolu s generálom Beckerom, Bertrandom a Savarym nasadol do koča a zamieril smerom na Atlantik.

Obrana Paríža
V Paríži sa situácia rýchle menila. Davout vystúpil v snemovniach a vyhlásil, že Francúzsko nemá nádej na dlhodobý odpor. Bola tu šanca odraziť Prusov a anglo-batávsku armádu, ale k hraniciam sa blížilo 200 000 Rakúšanov pod Schwarzembergom, 170 000 Rusov (Barclay de Tolly) plus piemontská armáda a Španieli. Napriek tomu, že na hraniciach boli malé francúzske zbory, ktoré mali chrániť hranice, situácia bola beznádejná. Davout považoval za nutné pridať sa k Ľudovítovi a vyžiadať si od neho nejaké záruky. Fouché vzápätí vyzval svojich spolupracovníkov aby snemovňu pripravili na povolanie Bourbonovcov. Napriek tomu väčšina generálov chcela bojovať - vedeli, že majú nad obliehateľmi početnú prevahu. Snahy o rokovanie s Prusmi nikam neviedli, Blucher bol neoblomný a trval na nesplnitelných podmienkach. Fouché preto potreboval, aby sa k Parížu dostal skôr Wellington, ktorý nebol len vojakom ale aj diplomatom. Aj Wellington ale odkázal, že prímerie bez návratu Bourbonovcov je vylúčené. La Fayette zatial rokoval so spojeneckými monarchami - tí sa odvolávali na chaumontskú zmluvu, ktorá im zakazovala viesť separátne rokovania. Žiadali ale vydanie Napoleona. Vo Francúzsku zatial vypukli rojalistické povstania - vo Vendeé, Marseile, Normandii a Bretónsku.Spojenci sa zatial dostali k Parížu. Vo francúzskom štábe vznikol zmätok, keď Grouchy stratil kontakt s Davoutom a ten presvedčený o porážke armády, takmer kapituloval. Na francúzske územie zatial útočili aj iné armády. Wurtemberský kráľ obsadil Strasbourgh, na juhu síce Francúzi pod vedením Sucheta zadržovali Rakúšanov a Piemonťanov, ale museli ustupovať. V Pyrenejách stálo 24 000 Španielov a anglická eskadra blokovala Toulon. Spojenci odmietali rokovať, lebo mali pocit, že Paríža sa zmocnia bez boja. Nakoniec sa ale Grouchy dostal k Parížu pred spojencami a odovzdal armádu Davoutovi. Situácia v Paríži sa stávala stále viac napätou. Davout vyjednával s rojalistickým komisárom, barónom Vitrolles, ale vojsko stále podporovalo Napoleona II. Snemovne boli rozdelené na podporovateľov Napoleona a realistickú väčšinu, ktorá videla jedinú šancu v Ľudovítovi XIII. Zatial prebiehali rokovania aj so spojencami. U Bluchera to bolo zbytočné. Lepšie to bolo u Wellingtona, ktorý bol predsa len prístupnejší, navyše si uvedomoval, že obliehanie Paríža bude dlhé, krvavé a bez istoty víťazstva. Wellington sa netajil tým, že na tróne si praje Ľudovíta, ku ktorému cítil sympatie. Angličan ale odmietal rokovať o prímerí kým sa predstavitelia Francúzska nevyslovia pre kráľa. Wellington si uvedomoval, že je dôležité, aby kráľa nedosadilo cudzie vojsko.30. júna začala obrana Paríža. Francúzi sa počtom vyrovnali obráncom a prevyšovali ich v počte diel. Paríž sa bez väčších problémov bránila. Súčastne sa Davout neprestával snažiť o prímerie. Maršál si uvedomoval, že aj keď obliehateľov odrazí, prídu ďalšie a väčšie armády. Problémom boli ostatní generáli, ktorí sa chceli biť až do posledného dychu. Všetkým týmto ľuďom bolo jasné, že s nástupom Bourbonovcov sa ocitnú v ohrození života.Vojna prestávala byť populárna aj medzi Parížanmi, podporovala ju len armáda a robotníci.Davout sa pokúsil uzavrieť prímerie, keď sa dozvedel, že Suchet v Alpách uzavrel prímerie s Rakúšamni. Maršál vyslal poslov k Wellingtonovi a Blucherovi a navrhol podobné prímerie, ale zbytočne.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7    ďalej ďalej
 
Zdroje: Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 335, Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 337, Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 356, Jiří Kovařík, Sto dní - Z Elby k Waterloo, (Praha: Elka Press, 1999), 286, Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 358, Jiří Kovařík, Sto dní - Z Elby k Waterloo, (Praha: Elka Press, 1999), 287, Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 357, Ľuboš Taraba, Waterloo, (Praha: Prostor, 1999), 353, Jiří Kovařík, Sto dní - Z Elby k Waterloo, (Praha: Elka Press, 1999), 292, J. V. Tarle, Napoleon, prel. Pavol Ličko, (Bratislava: Pravda, 1949), 416, Jiří Kovařík, Sto dní - Z Elby k Waterloo, (Praha: Elka Press, 1999), 311, André Castelot, Napoleon Bonaparte, prel. Jiří Žák, (Praha: Melantrich, 1996), 501
Podobné referáty
Udalosti po bitke pri Waterloo SOŠ 2.9455 7088 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.