Staroveký Rím

1. Doba kráľovská (753 - 510 p.n.l.)
2. Doba republiky (510 - 31/27 p.n.l)
3. Doba cisárstva (31/27 p.n.l - 476)
a) rané cisárstvo = principát - 31/27 p.n.l - 284
b) neskoré cisárstvo = dominát - 284 -476

DOBA KRÁĹOVSKÁ
(753 - 510 p.n.l)
Na čele spoločnosti stál kráľ - mal titul REX, bol najvyšší politický predstaviteľ, vojenský, náboženský.Bol volený z rodovej aristokracie.

OBYVATEĽSTVO: 3 kmene.Každý kmeň sa delil na 10 KÚRIÍ (1 kúria - 30 rodov).Poradným bol senát - 300 členov.Bol to muž,najskúsenejší, najmúdrejší, mal väčšie právomoci ako senát - KÚRIJNÝ SNEM.Najmenšou spoločenskou jednotkou bola rodina.
Obyvateľstvo Ríma sa delí na 4 skupiny:
1. PATRICIJOVIA - privilegované obyvateľstvo.Boli veľmi bohatý,vlastnili polia.Mali plné občianské práva.
2.PLEBEJCI - chudobnejšie obyvateľstvo.Boli to potomkovia prisťahovalcov.Mali obmedzené politické práva.
3.PROLETÁRI - chudobní bezzemkovia,žobráci.Jediná výhoda - mali veľa detí.
4.OTROCI - bolo ich veľmi málo,išlo o ľudí, ktorí sa zadĺžili.

Zakladateľ Ríma - ROMULUS - matka REA,otec- boh vojny Mars.Založenie - 753 p.n.l.V tom období vládlo 7 kráľov.Prevládali etruské kmene.5 kráľom v poradí - bol TARQUINIUS PRISCUS.Budujú sa rôzne domy.Po ňom prichádza SERVIUS TULLIUS.Vydá reformu - obyv.Ríma rozdelí do 5 skupín podľa majetku a určí im povinnosti a práva - MAJETKOVÝ CENZUS.Najväčšie právomoci mala 1 skupina.
7. kráľom v poradí - TARQUINIUS SUPERBUS - okolo roku 510 p.n.l.Zneužíval svoje postavenie.Bol vyhnaný a rozhodli sa, že už nikdy žiadneho kráľa nezvolia.

DOBA REPUBLIKY
(510 - 31/27 p.n.l)
Vzniká nové spoločenské zriadenie - RÉS PUBLICA - vec verejná.Kráľa nahradia úradníci.Na čele republiky budú konzuly - minimálne 2 úrady.Budú volený na 1 rok. Majú najvyššie postavenie,veliteľmi vojska a budú mať súdnu moc.Nemôžu byť volený iba raz.
- 12 liktory - sluhovia
- edilovia - mali na starosti bezpečnosť štátu
- prétori - mali politickú a súdnu moc
- kvestori - starali sa o financie štátu
- cenzori - boli volený na 5 rokov.Ich úlohou bolo ohodnocovať majetok rímskych občanov.
- diktátor - bol 1.Bol volený na 6 mesiacov v čase nejakej krízy.Jeho úlohou bolo za 6 mesiacov zbaviť mesto krízy.Vládol len sám - ostatní museli odstúpiť.
- senát - má 300 členov.Členmi - vyslúžilí úradníci.Budú mať poradný hlas.

Boj patricijov a plebejcov.
SECESIA - plánovaný odchod plebejcov z Ríma
494 p.n.l - na patricijoch vybudovali vlastný úrad - TRIBÚNA ĽUDU.Na čele boli 2 - len plebejský pôvod.mali právo VETA - zakázať.Mali právo zabiť patricijov.
450 p.n.l. - vydanie zákonov 12 tabúľ.Spísanie obyčajového a zvykového práva.

PÚNSKE VOJNY
(264 - 146 p.n.l)
1.Púnska vojna (264 - 241).Boj o Sicíliu.Rimania si vylepšili loďstvo,napriek tomu prehrali.Kartágo zvíťazilo.
241 p.n.l - mier
2.Púnska vojna (218 - 202).Hanibal Barkas - syn Hanibal.Velil Kartágincom. Hanibal odišiel do Hispánie.Pripravoval si vojakov.
SAGUNTUM - spojenecké mesto Rimanov.Ležal na hranici medzi Rímom a Kartágom.Hanibal zaútočil na toto mesto.To bola príčina 2.púnskej vojny.
217 p.n.l - bitka pri Transimelskom jazere - prehrali Rimania.
216 p.n.l - bitka pri Kannách - prehrali Rimania.Hanibal mal voľnú cestu do Ríma.Napriek tomu nezaútočil.
202 p.n.l - bitka pri Zame - Rimania Hanibala porazili.Ušiel do Malej Ázie a spáchal samovraždu.
3.Púnska vojna (149 - 146 p.n.l).Kartágo porušilo dohody.
146 p.n.l - Rimania vypálili mesto - úplne spustošili Kartágo.
PRVÝ TRIUMVIRÁT
60 p.n.l - dohoda medzi Pompeiom,Crassusom a Caesarom.
59 p.n.l - caesar zvolený za konzula.Neskôr začal podrobovať Galiu.
56 p.n.l - stretnutie týchto 3 politikov v mestečku Lucca.
pompeius - dostal Hispániu a Crassus územie na východe.
53 p.n.l - Crassus zahynul v bitke pri Carrhy.
52 p.n.l - Pompeius zvolený za konzula.Pompeius sa začal zbližovať so senátom.Chceli Caesara zbaviť moci.
49 p.n.l - prekročil rieku Rubikon - začína sa občianska vojna.
48 p.n.l - bitka pri mestečku Farsalos v Grécku.Caesar porazil nové Pompeiovo vojsko.pompeius utiekol do Egypta a bol zabitý.
Caesar zaviedol JULIÁNSKY KALENDÁR.
15. marec 44 p.n.l - MARCOVÉ ÍDY - Caesar bol zavraždený 60 senátormi.

DRUHÝ TRIUMVIRÁT
43 p.n.l - Marcus Lepidus,Marcus Antonius,Gaius Octavius vytvorili 2.triumvirát.
Lepidus - dostal Afriku
Antonius - územia na východe
Octavius - ostal v Ríme
Ich úlohou bolo poraziť republikánov - bitka pri Filippi
31 p.n.l - bitka pri myse Actium - Rím zvíťazil.M.Antonius a Cleopatra boli porazení a neskôr spáchali samovraždu.
27 p.n.l - Octavius zložil všetky svoje funkcie.Neskôr dostal titul AUGUSTUS (vznešený,velebný).Stal sa prvým rímskym cisárom.Bol najvyšším kňazom.

DOBA CISÁRSTVA
(31/27 - 476)
principát - cisár vládne so senátom - PRINCEPS SENATUS.
9 p.n.l - bitka pri Teuteburskom lese - germánske kmene porazili Rím.
68 - 96 - Vespasianus Flavius - zakladateľ flaviovskej dynastie.
96 - 180 - adoptúni - prvý bol Nerva.
-Traianus - najväčší územný rozsah.
- Hadrianus - Limes Romanus - rímska hranica
- Marcus Aurelius - Rím s dostáva do krízy,musí viesť obranné vojny s Peržanmi.
476 - ZÁNIK ZÁPADORÍMSKEJ RÍŠE.