Spoločnosť
V aristokratickej spoločnosti Starého režimu tradičné právo rozlišovalo tri stavy: duchovenstvo, šľachtu, stavy privilegované a tretí stav, ktorý zahrňoval ohromnú väčšinu národa.
Stavy vznikli ešte v stredoveku, keď sa vytvoril rozdiel medzi tými, čo sa modlia, čo bojujú a medzi tými, ktorí pracujú, aby uživili ostatných. Voltaire vo svojej Eseji o mravoch a duchu národov(1756) označuje stavy ako zákonné a definuje ich ako
„národy v národe “.Stavy netvorili spoločenské triedy, každý z nich bol rozdelený na viac-menej antagonistické skupiny . Hlavné však bolo to, že stará sociálna štruktúra, založená na feudálnom systéme, na pohŕdaní telesnou prácou a výrobnou činnosťou, už nebola v súlade so skutočnosťou. Spoločenská štruktúra Francúzska Starého režimu si zachovávala svoj pôvodný charakter z doby, keď sa Francúzsko vytváralo, t.j. z 10.-11.storočia.Pôda bola vtedy jediným prameňom
bohatstva, a tí, ktorí je vlastnili, boli zároveň pánmi tých, ktorí ju obrábali ,t.j. nevoľníkov. Znovuoživenie obchodu od 11.storočia a rozvoj remeselníckej výroby zatiaľ vytvorili novú formu bohatstva: hnuteľné bohatstvo ,a súčasné novú spoločenskú triedu- buržoáziu.
Úpadok feudálnej moci
Aristokracia tvorila privilegovanú triedu spoločnosti Starého režimu, zahrnovala šľachtu a všetko vysoké duchovenstvo .Napriek tomu, že roku 1789 šľachta ako stav, predsa však už dávno stratila verejnú moc, ktorú mala v stredoveku.
Šľachta, úpadok a reakcia- Počet šľachticov možno odhadnúť na 350 000 osôb, t.j. 1,5% obyvateľstva krajiny. Šľachta tvorila druhý stav monarchie, bola však vládnúcou triedou spoločnosti. Všetci šľachtici mali čestné, hospodárske a daňové privilégiá: právo nosiť meč, vyhradenú lavicu v kostole, sťatie, a nie obesenie v prípade odsúdenia na smrť, hlavne však nepodliehali daniam ,robote na udržiavaní ciest, nemuseli ubytúvať vojsko, mali právo poľovačky, monopol na vyššie hodnosti v armáde, cirkevné hodnosti a na vysoké správne a súdne úrady. Okrem toho šľachtici, ktorí mali léno, uplatňovali voči roľníkom feudálne práva. Keďže šľachta bola spojená iba svojimi privilégiami, rozpadala sa na rozličné kategórie často s protikladnými záujmami: dvorská šľachta, vidiecka šľachta , šľachtický plebs, úradnícka šľachta. Feudálna aristokracia bola na konci 18. storočia na úpadku. Neprestajne sa ochudobňovala, pretože dvorská šľachta vo Versailles sa ruinovala a vidiecka šľachta vegetovala na svojich pozemkoch. Preto tým prísnejšie uplatňovala svoje tradičné práva, čím bola bližšie k úpadku. Posledné roky Starého režimu boli poznačené prudkou aristokratickou reakciou. Po stránke politickej aristokracia zamýšľala monopolizovať pre seba všetky vysoké úrady v štáte ,cirkvi a armáde. Roku 1781 kráľovský edikt vyhradil vojenské hodnosti výlučne tým, ktorí mohli dokázať svoj šľachtický pôvod počas štyroch pokolení. Po stránke ekonomickej aristokracia zhoršovala vrchnostenský systém. Výnosmi podľa tretinového práva si vrchnosti prideľovali tretinu majetkov, ktoré patrili dedinským spoločenstvám. Prerábaním pozemkových kníh, obsahujúcich výpočet vrchnostenských práv, uvádzali znovu do platnosti staré práva, ktoré vyšli z obyčaje, a požadovali presne všetko ,čo im
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Veľká Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 17.09.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Danielmi | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 970 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 20.1 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 33m 30s |
Pomalé čítanie: | 50m 15s |
Súvisiace linky
Podobné referáty
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9477 | 936 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9878 | 2477 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9589 | 787 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9817 | 3549 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | GYM | 2.9674 | 324 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | GYM | 2.9265 | 1099 slov | |
Veľká francúzska revolúcia | GYM | 2.9736 | 343 slov | |
Veľká Francúzska revolúcia | GYM | 2.9813 | 445 slov |